Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

domingo, 30 de noviembre de 2014

PEDRO MOLINIERS

PEDRO MOLINIERS
Ohai: David Galeano Olivera
            Ha’éniko heñóikuri ára 29 jasypoteî ary 1936-pe, Zavala-kue, ko’áĝa hérava táva Fernando de la Mora. El nació el día 29 de junio del año 1936, en Zavala-kue, actual Ciudad de Fernando de la Mora.


            Pedro Moliniers oikékuri mitâmbo’ehao itavaguápe ha omohu’â imitârusumbo’ehao Táva Paraguaýpe. Ary 1958-pe omohu’â iñemoarandu ñoha’ânga rehegua ha oiko ichugui ñoha’ângahára. Upéi, ary 1975-pe oiko ichugui Guarani Ñe’ê Mbo’ekuaahára ha upéva ohupytýkuri ISL-pe, aty peteîháme. Pedro Moliniers hizo sus estudios primarios en su ciudad natal y culminó sus estudios secundarios en la Ciudad de Asunción. En el año 1958 finalizó sus estudios de Arte Escénico recibiéndose de Actor de Teatro. Posteriormente, en el año 1975 se recibió de Licenciado en Lengua Guarani en el Instituto Superior de Lenguas de la Universidad Nacional de Asunción, en la primera promoción.

            Pedro Moliniers ombo’ejepékuri Guarani ñe’ê hetaiterei hendápe, umíva apytépe, Tavaguasu Mitârusu Mbo’ehaópe, avei Instituto Superior de Lenguas, Idelguap, Escuela Municipal de Locución Radial ha Televisiva-pe. Pedro Moliniers enseñó Guarani en numerosas instituciones, entre ellas, el Colegio Nacional de la Capital, también en el Instituto Superior de Lenguas, en el Idelguap y en la Escuela Municipal de Locución Radial y Televisiva.

            Ary 1978-pe omoheñóikuri, hemimbo’ekuéra ndive, Guarani Ñe’ê ha Reko Aty Tavaguasu Mitârusu Mbo’ehaópe ha ary 1985-pe omoakâkuri pe amandaje omoheñoiva’ekue GUARANI ÑE’Ê HA REKO ANAMANDAJE. Avei omoheñói ha heta ary omoakâ Guarani Ñe’ê Mbo’ehára Aty ñane retâmegua. En el año 1978 fundó, junto a sus alumnos, la Academia de Lengua y Cultura Guarani del Colegio Nacional de la Capital y en el año 1985 presidió la asamblea que dio origen al ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI. También fundó y presidió por varios años la Asociación de Profesores de Lengua Guarani del Paraguay.

             Pedro Moliniers ohai mbohapy aranduka heta oipytyvôva mbo’eharakuérape: “Guarani peteîha”, “Guarani mokôiha” ha “Guarani mbohapyha”. Avei ohai Guaraníme “Perurima rembihasakue” ha Modesto Romero Cueto ndive ombohasa Avañe’ême ha ohai “Jurumy’ŷi”, “Tetâygua resay”, “Paje”, “Pombéro Ra’y” ha “Aña rymba”. Omoheñói ha oisâmbyhýkuri Modesto Romero Cueto ndive ñoha’ânga aty hérava “Moliniers-Romero Cueto” ha oñondive omyasâi ñoha’ânga Guaraníme 35 ary rasami, ñane retâ pukukue javeve. Pedro Moliniers escribió tres libros muy utilizados por los docentes: “Guarani peteîha”, “Guarani mokôiha” y “Guarani mbohapyha”. También tradujo al Guarani “Perurima rembihasakue” y junto a Modesto Romero Cueto tradujo y escribió las siguientes obras: “Jurumy’ŷi”, “Tetâygua resay”, “Paje”, “Pombéro Ra’y” y “Aña rymba”. Junto a su amigo del alma, Modesto Romero Cueto, fundó y dirigió la Compañía Teatral “Moliniers-Romero Cueto”, con una trayectoria de más de 35 años, recorriendo todo el país.

            Pedro Moliniers niko peteî mbo’ehára ojehecharamóva ha oñemomba’eguasúva ha ha’eva’ekue techapyrâ heta Guarani ñe’ê mbo’ehárape ĝuara. Heta oñorairôkuri Guarani rayhupápe ha hatâ ojepytasókuri ñane Avañe’ê ñemombaretépe. Pedro Moliniers fue un docente admirado y apreciado y se convirtió en el ejemplo de muchos docentes de la Lengua Guarani. Fue un gran luchador y su postura firme y decidida contribuyó al fortalecimiento de la Lengua Guarani.

            Pedro Moliniers omanókuri ára 1 jasypakôi ary 1997-pe, táva Paraguaýpe. Pedro Moliniers falleció el día 1 de diciembre del año 1997, en la Ciudad de Asunción.

David Galeano Olivera ha Pedro Moliniers... omano mboyvemi

ooo000ooo

ÑOHA’ÂNGA: “PERURIMA REMBIAPOKUE”
Ombohasa Guaraníme Pedro Moliniers
            Peru hace fuego en el que calentará luego una olla de barro. Momentos después aparece su hermano Výro visiblemente lastimado en varias partes del cuerpo.
Výro    : Peru...Peru...
Peru    : ¡Výro! (se levanta para socorrerle)
Výro    : ¡Ani reja cherehe!
Peru    : ¡E’a che ryvy!...
Výro    : Upéicha che ryke’y... tuicha mba’e ko ojehúva chéve.
Peru    : ¿Mba’épiko ojehu ndéve?
Výro    : Ái, ani repoko cherehe... ái, upépe ani...
Peru    : Emombe’úna chéve mba’érehepa...
Výro    : Che niko pe aikotevêva remombe’u chéve...
Peru    : Jaha jahecha peteî pohânohára...
Výro    : ¡Ani reja cherehe!
Výro    : Che ndaha’éi nde ryvy... Che ndoroikuaái... ndaha’eichéne che   ryke’y, peichaite peve chenupâukáva. Irundy kuimba’e oñemoî cherehe ha chenupâ... Peteî karai kyra oñembosavínte ichupekuéra ha oñepyrû chenupâ. Asapukái, cherasê, añepomoî chupekuéra ha mba’evevoi nohendúi hikuái...
Peru    : ¡E’a che ryvy!
Výro    : ¡Nahániri!. Nde ndaha’eichéne che pehêngue...
Peru    : Nde niko reñe’ê, che ajaporôguáicha nderehe.
Výro    : Nde rejapouka cherehe péicha.
Peru    : Ko’áĝa peve nahesakâi cheve.
Výro    : Nde niko péicha reime’arâmo’â, ndachéi... Nde pe ivaíva ne rembiapo handejapúva.
Peru    : Nei, nei... ñande niko ojoyke’y...
Výro    : ¿Ava ome’ê karai Sepípe peteî yryvu, heta pirapirére?
Peru    : Che niko ame’ê chupe, ha’e oipotágui.
Výro    : ¿Ha ava he’i chupe, pe yryvu imba’ekuaaha?
Peru    : Ha añete imba’ekuaa... Karai Sepietevoi ohecha.
Výro    : ¿Ha mboy ohepyme’ê ndéve pe mymbáre?
Peru    : Hi’â chéva mokôi vaka repykue.
Výro    : ¡Aiii ndejapu!
Peru    : Oiméne upéicharô mbohapy térâ irundy repykue. Che umívare nachemandu’aivoi... Chéve ĝuarâ pirapire...
Výro    : ¿Ha mba’ére neremombe’úi chéve mba’éichapa reñemu hendive?. Nde niko ere chéve Karai Sepi ojoguaha yryvu ha rehechauka chéve heta pirapire ome’êhague ndéve peteî yryvúre.
Peru    : ¿Ha upéva piko mba’e?
Výro    : Chéve chembovy’a pe rejapo’akue; asêse mboriahúgui, ajoguase peteî yvytuicháva areko haĝua che kokue tee, guéi ha opa mba’e...
Peru    : ¿Ha upéi?
Výro    : Che niko ha’e chejupe Karai Sepi, peteî yryvúre ohepyme’ê porâ ramo, hetayryvúre katu hetaiteve pirapire ome’êta ha che chepirapirehetáta. Upémarô ajuka  che vaka peteîmi arekóva, anohê núme oñembyai haĝua. Upéi añepyrû aity ñuhâme yryvu oúva oparupigui. Amyanyhê peteî mba’yru yryvúgui ha agueraha karai Sepípe, hógape oî jave jeroky.
Peru    : Héê, itajýra omenda. Upevarâ ojogua chehegui pe yryvu, ojehechauka haĝua hapichakuéra renondépe.
Výro    : Aĝuahê hógape ojepukapa jave hese. Pe yryvu imba’ekuaáva ramo reme’ê’akue chupe, ndaha’éi upéicha ha hi’ári onambi’omo’â Karai Sepípe. Upe jave aikuave’ê che yryvukueraita; hembiguaikuéra oîva guive oñepyrû chembyepoti.
                                                                                              Opa.

ooo000ooo

Ver PEDRO MOLINIERS - YOUTUBE, en (https://www.youtube.com/watch?v=A9GMf6BEgpQ)


FUNDACIÓN DEL CETTIG (CENTRO DE TERMINOLOGÍA GUARANI)

REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
ARY - 25- AÑOS
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE
FUNDACIÓN DEL CETTIG (CENTRO DE TERMINOLOGÍA GUARANI)
       El jueves 23 de setiembre de 2010, a las 17:30 hs, en la Sede Central del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, se realizó el ACTO DE FUNDACIÓN DEL CENTRO DE TERMINOLOGÍA, coordinado por el Dr. Paublino Carlos Ferreira Quiñónez (paufeki@hotmail.com).


Upépe oñe’êkuri Tembikuaajára Paublino Carlos Ferreira Quiñónez ha David Galeano Olivera omombe’úvo mba’erâpa heñòi ko aty pyahu. Upéi ojehechaukákuri umi tembiapo oñemotenondemavahína ayvu’apokuaa rehegua.

De la ceremonia fundacional participaron:
- Dr. Paublino Carlos Ferreira Quiñónez
- Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco,
- Dr. Modesto Romero Cueto
- Lic. Mirian Acosta de Ortíz
Mg. Selva Concepción Acosta Gallardo
Dr. Nelson Zacarías Ortíz
Lic. Angel Gabriel Gómez Lara
Mg. Pablino Gómez Vera
Mg. Mario Raúl Bogado Velázquez
Lic. Eduardo Acosta Medina
Dra. María Saturnina Alfonso de Retamozo
- Lic. Dario López Alfonzo
- Dra. Egidia Matilde Galeano de Aguiar
- Lic. Ramón Osvaldo Verón
- Dr. Catalino Gilberto Recalde
- Dr. Angel Martínez Gaona
- Dra. Teresa Beatriz Cardozo Cháves
- Lic. Omar Alfonso Cibils Aquino
Lic. Rubén Lusich
Lic. Irma Arévalos
- Lic. Carmen Domínguez
Dra. María Antonia Rojas Aranda
Dra. Alberta Margarita Leiva Villaverde
Mg. Perla Alvarez Brítez
Lic. Carlos Marino Lugo Bracho
- Prof. Nicolás Costadoni
- Lic. Wilma de Ferreira
- Lic. Beatriz Aguilar Cabrera
- Mg. Sabina de la Cruz Núñez Cardozo
- Lic. Nelson Zarza Estigarribia
- Dr. David Galeano Olivera
Maitei horyvéva opavavépe
David Galeano Olivera
(ATENEO Motenondehára)