Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

sábado, 12 de enero de 2019

150 AÑOS DE LA GUERRA GUASU 12-01-19 PANTEÓN DE LOS HÉROES (II)

150 AÑOS DE LA GUERRA GUASU 12-01-19 PANTEÓN DE LOS HÉROES (VII)

150 AÑOS DE LA GUERRA GUASU 12-01-19 PANTEÓN DE LOS HÉROES (vI) - RETRETA

150 AÑOS DE LA GUERRA GUASU 12-01-19 PANTEÓN DE LOS HÉROES (V) - DIANA

150 AÑOS DE LA GUERRA GUASU 12-01-19 PANTEÓN DE LOS HÉROES (IV) - MINIST...

150 AÑOS DE LA GUERRA GUASU 12-01-19 PANTEÓN DE LOS HÉROES (III) - HIMNO...

150 AÑOS DE LA GUERRA GUASU 12-01-19PANTEÓN DE LOS HÉROES (I)

PORAVOTY - UNICANAL 12-01-18 DAVID GALEANO OLIVERA - ATENEO DE LENGUA Y ...

jueves, 10 de enero de 2019

MBA'EPOTA - AMBICIÓN

MBA’EPOTA - AMBICIÓN
Ohai: David Galeano Olivera
            Peteî tava’ípe oikova’ekue ña Kame ha imemby Kalo, oguerekóva heta angirũ ha umíva apytépe, oîmimi iñañaitereíva. En un pueblito vivían doña Carmen y su hijo Carlos, quien tenía muchos amigos y entre ellos, algunos muy malos


            Peteĩ ára angirũ ñaña he'íkuri Kalópe: "Ko'ẽrõ pyhare ñasẽta ñamonda ha jarekóta heta pirapire". Kalo he'i chupe: "Jahákatu. Che akakuaapáma ha aikotevẽ pirapire. Che sy imboriahu ha nome'ẽivoi chéve mba'eve". Un día uno de esos malos amigos le dijo a Carlos: “Mañana a la noche saldremos a robar y tendremos mucho dinero”. Carlos le dijo: “Sí, vamos. Yo ya crecí y necesito dinero. Mi madre es pobre y no me da nada”.

            Upe pyhare osẽkuri hikuái mokõivéva ha oñemoĩ iñipytũháme. Upéi ohechákuri hikuái ou peteĩ kuñakarai ha angirũ ñaña onohẽ peteĩ mboka ha Kalo ohechávo upéva tuichaiterei oñemondýi ha he'i angirũ ñañáme "eñongatu pe mboka, che ndaipotái rejapi avavépe" ha pya'e oho upégui ha omondýi avei kuñakaraípe. Angirũ ñaña opyta ha'eño upépe ha nomondái avavépe. Esa noche salieron los dos y se ubicaron en un lugar oscuro. Luego vieron venir a una señora y el mal amigo sacó una pistola y Carlos al ver eso se asustó muchísimo y le dijo al mal amigo “guarda esa pistola, yo no quiero que dispares a nadie” y rápidamente huyó de allí y también asustó a la señora. El mal amigo se quedó sólo allí y no asaltó a nadie.

            Kalo og̃uahẽvo hógape oñesũ isy renondépe ha he'i chupe "cheñyrômína che sy, chemba'epotágui haimete ajapo ivaíva ha upe jave chemandu'a nderehe akóinte rejeruréva chéve chemarangatu hag̃ua ha upévare ajujey ne rendápe, che sy marangatuete". Al llegar a su casa Carlos se arrodilló frente a su madre y le dijo “perdóname mamá, por ambicioso casi hice algo malo y en ese momento me acordé de ti que siempre me pediste ser una buena persona y por eso volví junto a ti, mi madre bondadosa”.

            Péicha Kalo omomba'eguasúkuri isy ñe'ẽ ha oguata tapiaite tape potĩ ha hekokatúvare... Así Carlos valoró las palabras de su madre y siempre caminó por el sendero limpio y justo