Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

lunes, 17 de junio de 2019

SAN PEDRO-GUARE ANIVE OJEHU 18-06-19 DAVID GALEANO OLIVERA

SAN PEDRO-GUARE ANIVE OJEHU

SAN PEDRO-GUARE ANIVE OJEHU
Ohai: David Galeano Olivera
I
Jahasa aja
Vy'a ha torýpe
Tuvakuéra ára.
Jaguapypaitévo
Mesa jeremíre
Oñondivepa
Oĝuahê ñandéve
Marandu vai
San Pedro-gui oúva
Ha omombe'úva
Mba'e vaiete
Mba'e mbyasyrâ
Upépe ojehúva
Jejuka guasu
Jejuka vai
Heta tekove
Ka'irâime oîva
Oñorairômba
Ha ojojukapa
Ombohesay
Ha omboao hû
Tuvakuéra ára
Ha ñane retâme
 

II
Oîngo upépe
Omanovaíva
Ojehapypáva
Oñeñaka'ôva
Ha oñembokuapáva
Vaichantevoi
Aña ruvicha
Ojeityhague
Pe San Pedro ári
Ha mba'e vai
Ijojaha'ŷva
Ohejahague
Upérupi ohasávo...
Ndaupeichaguaréi
Ñane retâmi
Âichagua mano
Jejuka vai
Ndoikóiva ymave
Nda'aréi peve
Ápe jaikomíva
Jahecharamo
Ha ñamomba'e
Ñande rapichápe
Ha oñopehênguéicha
Jaiko oñondive
Jekupyty pópe
Ha py'aguapýpe
Ñañopytyvô
Ha jajohayhu.

III
Anivéna péicha
Che retâyguakuéra
San Pedro-guare
Anive ojehu
Jejuka vai
O'apo'ietéva
Tapicha reko
Ha amo hapópe
Ombohasyetéva
Ñane retâmíme
Néipy, néipy
Che rapichakuéra
Japáy, ñapu'â
Kerasy vaígui
Ha manorângue
Ñamotenonde
Ñande apytépe
Tekove porâ
Tekove puku
Ha oñondivepa
Ñamombarete
Tesâi, tetia'e
Joayhu reko
Ha oñopehênguéicha
Peteî ñe'ême
Jaikopa guasu

ooo000ooo

Ver SAN PEDRO-GUARE ANIVE OJEHU, en (https://www.youtube.com/watch?v=I4FjW2mNSCA)




martes, 11 de junio de 2019

PASTORA CONCEPCIÓN CÉSPEDES, GUARANÍME

PASTORA CONCEPCIÓN CÉSPEDES, GUARANÍME
Ohai: David Galeano Olivera
       Pastora Concepción Céspedes fue a la Guerra del Chaco detrás de su unico hijo llamado Francisco Céspedes y tiempo después, una mañana del mes de marzo del año 1933, le informaron que su hijo Francisco murió en la batalla de Campo Jordán. Pastora Concepción Céspedes niko ohókuri Cháko Ñorairôme imembypeteîmi rapykuéri hérava Francisco Céspedes ha ohasávo umi ára, peteî ko'ê jasyapygua ary 1933-pe, oñemombe'úkuri chupe imemby Francisco omanohague Campo Jordán ñorairôme.


       Pastora, que en principio no quiso creer la noticia, fue desde Muñoz (hoy General Díaz), a pié, hasta Campo Jordán, a buscar a su amado hijo. Pastora, ñepyrûrâme ndogueroviaseiva'ekue upe marandu, ohókuri Muñoz guive (ko'áĝa hérava General Díaz), yvy rupi, Campo Jordán meve, ohekávo imembymi ohayhuetévape.

       Finalmente encontró a su hijo muerto y lo trajo desde Campo Jordan hasta el Fortín Muñoz y allí ella misma enterró a Francisco. Al terminar la Guerra del Chaco, Pastora construyó una choza al lado de la tumba de su hijo donde vivió 24 años. El dia 10 de enero del año 1959, los vecinos de Pastora la encontraron muerta. Pastora fue enterrada al lado de su hijo, Francisco. Ipahápe ojuhúkuri imemby amyrŷi ha oguerúkuri Campo Jordán guive Fortín Muñoz meve ha upépe ha'etévoi oñotŷkuri Francisco-pe. Opávo Cháko Ñorairô, Pastora omopu'â peteî tapŷimi imemby tyvyty yketére oikohaguépe 24 ary. Ára 10 jasyteî ary 1959-pe, Pastora rogaykeregua ojuhúkuri chupe hekove'ŷre. Pastora niko oñeñotŷkuri imemby Francisco ykerete.

       Así vivió y así murió esta extraordinaria mujer que amó profundamente a su hijo y que terminó su vida siendo enterrada junto a él para estar por siempre a su lado. Péicha oiko ha péicha omanókuri ko kuña ijojaha'ŷva ohayhuetereirasava'ekue imembýpe ha omano rire oñeñotŷva'ekue ijykére oî haĝua tapiaite hendive.

lunes, 10 de junio de 2019

CHE PEHÊNGUE, CHE ROGAYGUA (MI FAMILIA)

15 de Mayo: Día Internacional de las Familias

CHE PEHÊNGUE, CHE ROGAYGUA (MI FAMILIA)
Ohai: David Galeano Olivera
I
Ndaipóringo cheichagua
Ijaguara ha ovy'avéva
Arekógui chendive
Tekove ahayhuetéva
Ha'éva che rogaygua
Che pehêngue añetetéva
Akói chemokunu'ûva
Che rogami porâitépe
 

II
Sy, túva, joyke'ykuéra
Avei ñane ramói ha jarýi
Ha'e ñane pehêngue.
Maymaite, oñondive,
Jaikova'erâ joajúpe
Mborayhu ha py'arorýpe
Jaguata kunu'û pópe
Ñande rekove pukukue

III
Ñande rogayguángo ha'e
Ñane pehê tuichavéva
Akói ñanemoirûva
Tekove ypy guive
Ha tetia'e, kane'ô'ŷre
Ñanerekombo'e opa ára
Ñandehegui oiko haĝua
Tekove marangatu.

IV
Ajépango iporâite,
Ñane korasô ombohory,
Ñañandúvo chupekuéra
Iporâ ha ivai jave.
Upévare che ha'e
Ndaiporiha mamove
Ñane pehêngue jojaha,
Ñande rogaygua porâite

ooo000ooo

El DÍA INTERNACIONAL DE LAS FAMILIAS se celebra el 15 de mayo para crear conciencia sobre el papel fundamental de las familias en la educación de los hijos...

ooo000ooo

Ver CHE PEHÊNGUE, CHE ROGAYGUA (MI FAMILIA), en (https://www.youtube.com/watch?v=m2YktpgOG-s)




martes, 21 de mayo de 2019

DÍA DE LA DIVERSIDAD CULTURAL

DIVERSIDAD CULTURAL - TEKO OPAICHAGUA
Ohai: David Galeano Olivera
       El día 20 de diciembre del año 2002, la Asamblea General de las Naciones Unidas declaró el día 21 de mayo de cada año como el Día de la Diversidad Cultural. Ára 20 jasypakôi ary 2002-pe, Tetâita Joaju Amandaje Guasu oiporavókuri ára 21 jasypo ñavo arygua ojegueromandu'a haĝua Teko Opaichagua Ára.


       Los seres humanos demostramos una notable diversidad cultural. Es así que diferimos en nuestros modos de comportamiento y hay pocas o ninguna manera de comportamiento que sean válidas para todos los hombres y en todos los lugares y tiempos. Avakuéra niko jajoavy ojoehegui ñande rekópe. Upéicha rupi jajoavy ñande rekopýpe, ha upevakuére avei ndaipóri yvy apére peteî teko año opavavépe ĝuarâ ha maymaite tenda ha árape ĝuarâ.

       Por ejemplo, los Guarani para obtener su alimentación, tradicionalmente cazan y pescan. Estos alimentos los preparan asados en fuego de leñas. Usan las hojas de banano para proteger sus alimentos. Utilizan la yerba mate y toman terere. Traen agua de los manantiales (y’akâ). Se alimentan sentados en el suelo y sin cubiertos. Atrapan sus presas mediante trampas (ñuhâ). Usan el arco (yvyrapâ) y la flecha (hu’y). El arco se elabora de guajayvi. A la flecha le colocan plumas de aves. Techapyrârô, Guaranikuéra hembi’urâ hekotujápe omymbajuka ha opirakutu hikuái. Umi mba’e ohesy tatápe. Pakova roguépe omo’â hembi’ukuéra. Oipuru hikuái ka’a ha ho’u terere. Y ogueru y’akâgui. Oguapy hikuái yvýpe okaru haĝua, tembipuru’ŷre. Oipurukuaa avei ñuhâ oity haĝua mymba. Avei oipuru yvyrapâ ha hu’y. Yvyrapâ ojapo guajayvígui. Hu’y apýre omoî hikuái guyra raguemimi.

ooo000ooo
Leer NACIONES UNIDAS – DIVERSIDAD CULTURAL, en (https://undocs.org/es/A/RES/57/249)




domingo, 19 de mayo de 2019

CHE RETÂ POYVI PORÂITE ASY


CHE RETÂ POYVI PORÂITE ASY
Ohai: David Galeano Olivera
I
Ajépa iporâ
Ha ndaijojahái
Pe ñande poyvi
Yvate ojajáiva.
Pytâ, morotî, hovy
Overa, omimbi
Yvága mbytépe
Ndorekoivoi imbojojaha
Ipype oî
Hapo pypuku
Guarani ruguy,
Pyapy, mbarete
Ha ohechauka
Mayma tapichápe
Paraguay ra'y
Tuicha mba'eha
 

II
Che retâ poyvi
nde reñongatu
Paraguay retâ
Rembiasa guasu
Hory che ñe'â
Nderehe amañávo
Ahechapaite
Paraguay retâ
Rekove mimbi
Ndepype opyta
Francia, Caballero,
Yegros ha Iturbe
Sapukái guasu.
Upéicha avei
Ku Solano López
Araka'eve nomanoiva'ekue
Oî avei
Kavichu pochy
Leô Guarani
Cháko ñorairôme
Py'aguasuetépe
Nderehe ome'êva
Hekove ruguy

III
Ha... che retâ poyvi
Péina añembo'y
Ha ajesaupi
Amo yvatete
Ahecha reime,
Reñemyatymói
Nandejojahái.
Nereñeme'êi,
Nereñakâitýi,
Ha nereñesüi.
Rejepytaso,
Rehupi ne akâ,
Rejupi yvate.
Araka'eve nderepamo'âi.
Aikuaágui nde
Tuicha mba'eha.
Che korasôkuágui
Ñe'ê porâita
Péina anohê
Ha kane'ô'ŷre
Che jepopetépe
Ndéve aikuave'ê
Che retâ poyvi
Porâite asy

ooo000ooo

Ver CHE RETÂ POYVI PORÂITE ASY, en (https://www.youtube.com/watch?v=DchvcnoXD0I)



Ver INVOCACIÓN A LA BANDERA, en (https://www.youtube.com/watch?v=Feo3m3bfPWo&t=9s)

Ver HIMNO NACIONAL EN GUARANI, en (https://www.youtube.com/watch?v=jmK7D-4d5tg&t=1s)