Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

jueves, 9 de julio de 2026

EL VALOR DE LA PALABRA EN LA CIVILIZACIÓN GUARANI (II)

El valor de la palabra en la civilización Guarani (II)

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/07/el-valor-de-la-palabra-en-la.html)


Para los Guarani la palabra es sagrada; por consiguiente, con profundo valor religioso; concepto éste desconocido por nosotros o no usual entre nosotros actualmente. Ellos -a través de la palabra- solo pueden decir la verdad. Por eso, cuando le ponían o le ponen el nombre a un lugar no mienten ni imaginan sino que estampan mediante la palabra las características más exactas del sitio, así: Suruvi’y, Ka’arêndy, Jaguaretekua, Yvyhûndy o Jukyty. Por otro lado, la palabra solamente se pronuncia cuando es absolutamente necesario. El ñe’ëngatu u orador es aquel que tiene el “don de la palabra”; en otros términos, es el “virtuoso de la palabra”.


Opy - Templo --- Tekoha Mbya Guarani Tarumandymi (Luque)

Precisamente, Cadogan en su Ayvu Rapyta nos evidencia el valor de la palabra, ya que luego que Ñande Ru Papa Tenonde asumió la forma humana “de la sabiduría contenida en su propia divinidad, y en virtud de su sabiduría creadora, Nuestro Padre El Primero concibió el origen del lenguaje humano. De la sabiduría contenida en su propia divinidad, y en virtud de su sabiduría creadora, creó nuestro Padre el fundamento del lenguaje humano (la palabra) e hizo que formara parte de su propia divinidad. Antes de existir la tierra, en medio de las tinieblas primigenias, antes de tenerse conocimiento de las cosas creó aquello que sería el fundamento del lenguaje humano e hizo que formara parte de su propia divinidad. Antes de existir la tierra, en medio de las tinieblas primigenias, antes de tenerse conocimiento de las cosas creó aquello que sería el fundamento del lenguaje humano e hizo el verdadero Primer Padre que formara parte de su propia divinidad”. Por eso, la palabra es sagrada, porque la palabra es Dios y Dios es la palabra. En cada palabra se manifiesta Ñande Ru y no cualquier cosa. Ésa es la razón del porqué son poco habladores. Cosa que mucha gente “blanca” no conoce al no conocerlos. Hasta hoy, aludiendo despectivamente al indígena, tratamos de ava a aquella persona tímida y “maleducada”. Nada más lejos de la verdad. En realidad, los indígenas no hablan sencillamente porque respetan la palabra. Eso no significa que ellos sean maleducados, malos o poco sociables. Forma parte de su ñande reko.


Precisamente, una anécdota que suelo contar -y que ocurrió 20 años atrás con uno de los Maestros presentes en la jornada, cuando eso era Mburuvicha de su comunidad- es aquella en la cual, después de mucho insistir y sobretodo de habernos ganado su confianza, un día nos invitaron a participar de un no’övusu o asamblea de líderes o Mburuvicha, una especie de cumbre presidencial, donde tratan cuestiones de interés general. Es un encuentro privado, sólo reservado a ellos. Llegamos al sitio, en la zona de Guajayvi (San Pedro) y nos ubicaron a más o menos 15 metros del opy o sitio de la reunión. Fuimos advertidos de que no debíamos acercarnos más y también se nos dejó clara constancia de que el sólo hecho de participar como observadores, debía ser considerado por nosotros como un privilegio especial, que ellos nos concedían. Yendo al caso concreto, recuerdo que los líderes llegaron de grandes distancias, de a pié (15, 30, 50 y más kilómetros) para aquel no’övusu. Estuvieron 11 en total. Nadie nos explicó cómo se avisaban para participar de estos encuentros ni porqué las reuniones se realizaban precisamente en dicho lugar. En fín, el primer día, un martes, se sentaron en unos apyka puku jere acompañados de sus mujeres y debidamente ataviados. Estuvieron todo el día sin decirse una sola palabra, absolutamente nada. Se levantaron del sitio solamente para comer o para cumplir sus necesidades. El día siguiente ocurrió lo mismo. Y el tercer día, como a la mediatarde, uno de ellos -el inspirado- se puso de pie y solamente pronunció tres palabras: “ko’áĝa ñañemitŷva’erâ avati”. Después de escucharlo, todos se pusieron de pie y retornaron a sus comunidades. Imagínense, se reunieron tres días únicamente para escuchar tres palabras, palabras sagradas.


Para el paraguayo tradicional y de raíces campesinas la palabra es sagrada. Cuando un espécimen de ese segmento dice, por ejemplo, ame'ẽma chupe che ñe'e - ya le di a él / ella mi palabra, está obligado a cumplirla, ni el fin del mundo va a evitar el cumplimiento de la palabra empeñada.


No debemos perder de vista en este fenómeno, que un alto porcentaje de la población sobre todo rural fue y sigue siendo analfabeta y por consiguiente la única herramienta formal, seria y confiable de comunicación es el lenguaje oral, es decir, la palabra hablada, dicha u oral.




 

miércoles, 1 de julio de 2026

LEVÁNTATE – EPU’ÃKE

LevÁntate – Epu’âke

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/07/levantate-epuake.html)


I

Oîngo tapicha

Heta jey ho’áva

Ha imandu’ápe opyta

Umí je’a añoite

Ho’ahague oipapa

Ha ñembyasýpe oiko

Vaichánte oñeme’êva,

Ndojeroviái ijehe,

Aichejáragui henyhê



II

Avei oî tapicha

Hakate’ỹva ijehe

Oipaparângue ije’a

Oipapa ha omombe’u

Mboy jeýpa opu’â

Ojeroviáva ijehe

Oipurúva pu’aka

Ipype oguerekóva,

Tupâgui chupe oúva


III

Ndéke, che angirû

Eiporavo ha eguata

Ipy’aguasúva rapére

Eipaparângue nde je’a

Eipapa ha emombe’u

Mboy jeýpa repu’â

Péicha nembaretéta

Ha reikóta py’arory

Tetia’e ha tesâime


ooo000ooo


Ver LEVÁNTATE – EPU’ãKE, en (https://www.youtube.com/watch?v=pWKl1kCEo7w)



 

viernes, 26 de junio de 2026

JULIA IRENE SILVA VDA DE SEGOVIA (CHORITA RODIS)

     JULIA IRENE SILVA VDA DE SEGOVIA

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/06/julia-irene-silva-vda-de-segovia.html)


       JULIA IRENE SILVA VDA DE SEGOVIA, más conocida como CHORITA RODIS, fue una destacadísima cantante, compositora, bailarina y zapateadora (así se definió ella), con una dilatada y meritoria trayectoria artística, reconocida a nivel nacional e internacional. Junto a su marido RODIS SEGOVIA (ROSARIO ELEUTERIO SEGOVIA) recorrieron el Paraguay realizando las famosas veladas, difundiendo la música y la danza paraguaya.



JULIA IRENE SILVA VERA Y ARAGÓN nació en San Ignacio, Misiones; el 27 de junio de 1927 y fueron sus padres don Bernardo Silva y doña Escolástica Vera y Aragón. Chorita y Rodis se conocieron en el transcurso de un festival que se realizó en la Escuela de las Hermanas Religiosas de San Ignacio, donde ella estudiaba. Ella tenía 15 años. Allí empezó el romance y en 1942 contrajeron matrimonio, siendo sus hijas: Francisca Esperanza, Irene Estela y Julia Irene.


JULIA IRENE SILVA VERA Y ARAGÓN falleció en la Ciudad de Asunción, República del Paraguay; el día 11 de octubre del año 2010.



       Kuñakarai guasu Chorita Rodis niko peteĩ kuña Paraguay ha’evéva, ohayhu añeteva’ekue ñane retã, ñande reko ha ñane ñe’ẽ Guarani. Heta henda rupi ohechaukákuri ikatupyry ha maymavaite ohecharamókuri ko kuñakaraípe, ohekovejeívo opytámava mandu’arãme tapiaite ĝuarã.


ooo000ooo


Ver CHORITA RODIS 1, en (https://www.youtube.com/watch?v=5Spb4svE0ao)


Ver CHORITA RODIS 2, en (https://www.youtube.com/watch?v=qSu93lBx60o)


Ver CHORITA RODIS 3, en (https://www.youtube.com/watch?v=MLcqhZ5cYIg)


Ver CHORITA RODIS 4, en (https://www.youtube.com/watch?v=5P8glTPuBNE)


Ver CHORITA RODIS 5, en (https://www.youtube.com/watch?v=G94Ru-4eLfA&t=25s)


 Ver CHORITA RODIS 6, en (https://www.youtube.com/watch?v=b6-fQ6eiyFU)


Ver CHORITA RODIS 7, en (https://www.youtube.com/watch?v=uLpykzeWJg8)


Ver CHORITA RODIS 8, en (https://www.youtube.com/watch?v=ze4zBTBuYyU)


Ver CHORITA RODIS 9, en (https://www.youtube.com/watch?v=Sj4g5-Pa64I)



 

domingo, 21 de junio de 2026

REJAPOVA’ERÂ

REJAPOVA’ERÂ

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/06/rejapovaera.html)


I

Ko’âvango ha’e

Mba’e rejapova’erâ

Nde rekovemi pukukuépe

Tekoporâve rekávo

Ára ha ára iko’êvo

Epáy

Epu’â

Ejetepyso

Epukavy

Eñembo’e

Emomaitei Ñande Rúpe

Ha e’aguyjeme’ê Chupe

Emomaitei ne âme

Emomaitei ára pyahu

Emomaitei nde rogayguápe

Eporohovasa ñe’ê porâ rupi



II

Ejapo rejapova’erâ

Tetia’e ha mborayhu pópe

Emboyke py’amirî

Emboyke py’akangy

Nembaretéke akói

Ha eipurúke pu’aka

Oîva ndepype

Eiko tekokatúpe

Ha oîmíva guive

Ndéve tosê porâ

Ko ára ha tapiaite

Terehasaporâite

Nde rayhuharakuéra ndive


ooo000ooo


Ver REJAPOVA’ERã - YOUTUBE, en (https://www.youtube.com/watch?v=wvNcbA2XniA)


22 de junio de 2020

 


 

martes, 16 de junio de 2026

EROVIA – CREE

EROVIA – CREE

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/06/erovia-cree.html)


I

Opaichaguáva niko ñaime

Ha heta mba’érengo jahasa

Oîngo ára ijetu’uetéva

Ñaimo’âvoi japátamaha

Py’akangy ñande’aho’i

Mba’evevoi ndajaikuaaséi

Jerovia jepe vaicha imeg̃ua

Oñyñyinunga ñane apytu’úgui

Upéicha jave eroviava’erâ

Ndepype oîha pu’aka guasu

Upéva opu’â ha oikove hag̃ua

Tekotevêmínte akói erovia

Nde, ndejehegui, ikatutaha

Rehovapete ha remboguevi

Mba’e ijetu’úva nemokangyséva

Ha omomarâséva nde rekovemi



II

Anietéke upéva eheja ojehu

Eroviava’erâ ndepu’akaha

Eroviava’erâ nembareteha

Ha ko’ê ko’êre, jerovia rupi,

Ikatutaha repu’âjey

Ha py’arorýpe eñemongu’e

Ikatuhag̃uáicha netenondeve

Tomimbi ne ánga ha ne korasô

Ha upeichahápe terehupyty

Vy’apavêmi ha tekokatu.

Ehendúke akói che angirûmi

Ku ne korasô ha ne â ñe’ê

Ha uperire jerovia guasúre

Esê, ejapo ha emoañete

Mba’e reipotáva…

Ndaiporimo’âi ndejokova’erâ


ooo000ooo

 

Ver EROVIA - YOUTUBE, en (https://www.youtube.com/watch?v=bKqn56fjWNY)



 

 

lunes, 25 de mayo de 2026

JAVY – ERROR

JAVY – ERROR

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/05/javy-error.html)


A lo largo de la vida

Ñande rekove pukukuépe

Cometemos errores

Jajavývantevoi

Y conviene saber

Ha iporâ jaikuaa

Que no es malo errar

Ndaivairiha jejavy.

Cuando el error aparece

Javy oñeñandukávo

Es necesario asumirlo

Jajechakuaánteva’erâ

Y procurar corregirnos

Ha ñamyatyrô jejavy

Para luego elegir

Jaiporavo hag̃ua upéi

Otro camino mejor

Tape ambue porâve


 

Por eso,

Upévare,

Al cometer un error

Peichahágui rejavýrô

No temas, no te asustes

Ani rekyhyje, ani reñemondýi

Corrige el error

Emyatyrô jejavy

En paz y en silencio

Py’aguapy, kirirîme

Y con mucha valentía

Ha tuicha py’aguasúre

Reinicia tu andar

Embopyahu nde guata

Acuérdate siempre,

Nemandu’áke akói,

Que el dicho ya lo dice

Ñe’ênga he’imaha

Que errar es humano

Javy ñande reheguánte avei

Y si por un error caes

Ha peteî jejavýre re’árô

Levántate y ten presente

Epu’â ha ne akâme totytýi

Que cada error consigo trae

Ñavô javy hendive ogueruha

Otra oportunidad para ti

Juruja pyahu ndéve g̃uarâ

Y también siempre recuerda

Ha nemandu’áke avei akói

Que la fuerza en tu corazón está

Pu’aka ne korasôme oîha

 

ooo000ooo

 

Ver JAVY – Youtube, en (https://www.youtube.com/watch?v=CowwO26gySU)

 


 

domingo, 24 de mayo de 2026

KÁSO ÑEMOMBE'U: HELADA

HELADA

Omombe’úva: Desiderio Antúnez, Chakore, Pirajugua

Okaseáva: David Galeano Olivera   -   25 de mayo de 2019

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/05/kaso-nemombeu-helada.html)


            Ohójehina peteî karai pynandimi, araro’ýpe ha’e… oipyrapypávo chupe Helada osê he’i: “Mba’éiko nde hélada ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve chepykytî asyeterei”, ha helada osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko kuarahy”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko kuarahy ikatupyryve” ha helada osê he’i “ha kuarahýngo chemboyku”.



Upéi ohechávo osê kuarahy osê he’i kóicha “Mba’éiko nde kuarahy ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve remboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha kuarahy osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko arai”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko arai ikatupyryve” ha kuarahy osê he’i “ha araíngo chemo’â”.

Omaña yvate gotyo ha ohechávo araimimi osê he’i kóicha “Mba’éiko nde arai ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve remo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha arai osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko yvytu”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko yvytu ikatupyryve” ha arai osê he’i “ha yvytúngo chemboguata”.

Ohove ha oñandu yvytu piro’ysâ asy oipejúva ha osê he’i kóicha “Mba’éiko nde yvytu ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve remboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha yvytu osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko tápia”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko tápia ikatupyryve” ha yvytu osê he’i “ha tápiango chejoko”.

Ohove, ohove ha ojuhu peteî tápia pehênguemi ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde tápia ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha tápia osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko anguja”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko anguja ikatupyryve” ha tápia osê he’i “ha angujángo chembokua”.

Oguatamive ha ojuhu angujápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde anguja ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rembokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha anguja osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko mbarakaja”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko mbarakaja ikatupyryve” ha anguja osê he’i “ha mbarakajángo chejuka”.

Ohomive ha ojuhu mbarakajápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde mbarakaja ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha mbarakaja osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko jagua”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko jagua ikatupyryve” ha mbarakaja osê he’i “ha jaguángo chejuka”.

Ohomive, ohomive ha ojuhu jaguápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde jagua ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha jagua osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko garróte”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko garróte ikatupyryve” ha jagua osê he’i “ha garrótengo chejuka”.

Oguatamive, oguatamive ha ojuhu garrótepe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde garróte ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha garróte osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko tata”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko tata ikatupyryve” ha garróte osê he’i “ha tatángo cherapy”.

Oguatave ha ojuhu tatápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde tata ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rehapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha tata osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko y”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko y ikatupyryve” ha tata osê he’i “ha ýngo chembogue”.

Ohove ha ojuhu peteî ysyry ha upépe oporandu ýpe “Mba’éreiko nde y ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rembogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha y osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko guéi tuja”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko guéi tuja ikatupyryve” ha y osê he’i “ha guéi tujángo chembohypa”.

Ohomivévo ojuhu guéi tujápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde guéi tuja ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rembohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha guéi tuja osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko kysê apî”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko kyse apî ikatupyryve” ha guéi tuja osê he’i “ha kyse apîngo chejuka”.

Oguatave, oguatave ha ojuhu kyse apîme ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde kyse apî ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka guéi tuja, guéi tuja ombohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha kyse apî osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko herréro”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko herréro ikatupyryve” ha kyse apî osê he’i “ha herrérongo che’apo”.

Péicha niko oĝuahê herréro rendápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde herréro ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejapo kyse apî, kyse apî ojuka guéi tuja, guéi tuja ombohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha herréro osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko Ñandejára”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko Ñandejára ikatupyryve” ha herréro osê he’i “ha Ñandejárango ñande’apo”.

Ha upépengo karai tujami omaña yvate gotyo ha osê he’i Ñandejárape kóicha “Mba’éreiko nde Ñandejára ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejapo herréro, herréro ojapo kyse apî, kyse apî ojuka guéi tuja, guéi tuja ombohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha Ñandejára osê ombohovái: “Che cheguápova, che pe ajapopáva”; ha upépe pe karai tujami oikuaa mba’eicha rupi helada oipykytî asyeterei chupe.

 

TEMBIAPORÂ

Mba’éreiko nde___________ ndekatupyryete, ajeve_________

Ñandejára                              rejapo                         Herrero

errero                                   ojapo                          Kyse apî

Kyse apî                                 ojuka                          Guéi tuja

Guéi tuja                                 ombohypa                 y

Y                                             ombogue                   tata

Tata                                        ohapy                         garróte

Garróte                                   ojuka                          jagua

Jagua                                     ojuka                          mbarakaja

Mbarakaja                              ojuka                          anguja

Anguja                                    ombokua                   tápia

Tápia                                      ojoko                          yvytu

Yvytu                                      omboguata                arai

Arai                                         omo’â                         kuarahy

Kuarahy                                 omboyku                   helada

Helada… chepykytî asyetereíva

 

ooo000ooo


Ver Helada en (https://www.youtube.com/watch?v=yqzfPCJqX5U&t=2s)