Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

domingo, 24 de mayo de 2026

KÁSO ÑEMOMBE'U: HELADA

HELADA

Omombe’úva: Desiderio Antúnez, Chakore, Pirajugua

Okaseáva: David Galeano Olivera   -   25 de mayo de 2019

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/05/kaso-nemombeu-helada.html)


            Ohójehina peteî karai pynandimi, araro’ýpe ha’e… oipyrapypávo chupe Helada osê he’i: “Mba’éiko nde hélada ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve chepykytî asyeterei”, ha helada osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko kuarahy”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko kuarahy ikatupyryve” ha helada osê he’i “ha kuarahýngo chemboyku”.



Upéi ohechávo osê kuarahy osê he’i kóicha “Mba’éiko nde kuarahy ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve remboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha kuarahy osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko arai”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko arai ikatupyryve” ha kuarahy osê he’i “ha araíngo chemo’â”.

Omaña yvate gotyo ha ohechávo araimimi osê he’i kóicha “Mba’éiko nde arai ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve remo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha arai osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko yvytu”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko yvytu ikatupyryve” ha arai osê he’i “ha yvytúngo chemboguata”.

Ohove ha oñandu yvytu piro’ysâ asy oipejúva ha osê he’i kóicha “Mba’éiko nde yvytu ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve remboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha yvytu osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko tápia”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko tápia ikatupyryve” ha yvytu osê he’i “ha tápiango chejoko”.

Ohove, ohove ha ojuhu peteî tápia pehênguemi ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde tápia ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha tápia osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko anguja”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko anguja ikatupyryve” ha tápia osê he’i “ha angujángo chembokua”.

Oguatamive ha ojuhu angujápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde anguja ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rembokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha anguja osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko mbarakaja”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko mbarakaja ikatupyryve” ha anguja osê he’i “ha mbarakajángo chejuka”.

Ohomive ha ojuhu mbarakajápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde mbarakaja ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha mbarakaja osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko jagua”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko jagua ikatupyryve” ha mbarakaja osê he’i “ha jaguángo chejuka”.

Ohomive, ohomive ha ojuhu jaguápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde jagua ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha jagua osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko garróte”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko garróte ikatupyryve” ha jagua osê he’i “ha garrótengo chejuka”.

Oguatamive, oguatamive ha ojuhu garrótepe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde garróte ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha garróte osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko tata”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko tata ikatupyryve” ha garróte osê he’i “ha tatángo cherapy”.

Oguatave ha ojuhu tatápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde tata ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rehapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha tata osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko y”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko y ikatupyryve” ha tata osê he’i “ha ýngo chembogue”.

Ohove ha ojuhu peteî ysyry ha upépe oporandu ýpe “Mba’éreiko nde y ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rembogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha y osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko guéi tuja”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko guéi tuja ikatupyryve” ha y osê he’i “ha guéi tujángo chembohypa”.

Ohomivévo ojuhu guéi tujápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde guéi tuja ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rembohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha guéi tuja osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko kysê apî”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko kyse apî ikatupyryve” ha guéi tuja osê he’i “ha kyse apîngo chejuka”.

Oguatave, oguatave ha ojuhu kyse apîme ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde kyse apî ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejuka guéi tuja, guéi tuja ombohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha kyse apî osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko herréro”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko herréro ikatupyryve” ha kyse apî osê he’i “ha herrérongo che’apo”.

Péicha niko oĝuahê herréro rendápe ha osê he’i chupe kóicha “Mba’éreiko nde herréro ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejapo kyse apî, kyse apî ojuka guéi tuja, guéi tuja ombohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha herréro osê ombohovái: “Ndachéi cheguápova, iguapovévaniko Ñandejára”. Upépe karai tujami oporandu chupe “ha mba’éreiko Ñandejára ikatupyryve” ha herréro osê he’i “ha Ñandejárango ñande’apo”.

Ha upépengo karai tujami omaña yvate gotyo ha osê he’i Ñandejárape kóicha “Mba’éreiko nde Ñandejára ndekatupyryete, nde guapoiterei, ajeve rejapo herréro, herréro ojapo kyse apî, kyse apî ojuka guéi tuja, guéi tuja ombohypa y, y ombogue tata, tata ohapy garróte, garróte ojuka jagua, jagua ojuka mbarakaja, mbarakaja ojuka anguja, anguja ombokua tápia, tápia ojoko yvytu, yvytu omboguata arai, arai omo’â kuarahy, kuarahy omboyku helada, helada chepykytî asyetereíva”, ha Ñandejára osê ombohovái: “Che cheguápova, che pe ajapopáva”; ha upépe pe karai tujami oikuaa mba’eicha rupi helada oipykytî asyeterei chupe.

 

TEMBIAPORÂ

Mba’éreiko nde___________ ndekatupyryete, ajeve_________

Ñandejára                              rejapo                         Herrero

errero                                   ojapo                          Kyse apî

Kyse apî                                 ojuka                          Guéi tuja

Guéi tuja                                 ombohypa                 y

Y                                             ombogue                   tata

Tata                                        ohapy                         garróte

Garróte                                   ojuka                          jagua

Jagua                                     ojuka                          mbarakaja

Mbarakaja                              ojuka                          anguja

Anguja                                    ombokua                   tápia

Tápia                                      ojoko                          yvytu

Yvytu                                      omboguata                arai

Arai                                         omo’â                         kuarahy

Kuarahy                                 omboyku                   helada

Helada… chepykytî asyetereíva

 

ooo000ooo


Ver Helada en (https://www.youtube.com/watch?v=yqzfPCJqX5U&t=2s)

 


lunes, 11 de mayo de 2026

DÍA DE LA ENFERMERÍA – HASYVAREREKUA ÁRA

DÍA DE LA ENFERMERÍA – HASYVAREREKUA ÁRA

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/05/dia-de-la-enfermeria-hasyvarerekua-ara.html)


I

Profesión antigua

Y tan humanista

Que a enfermos atiende

Con mucho respeto,

Amor y saber.

Mujeres y hombres,

Ángeles de Dios,

Vestidos de blanco,

Llenos de esperanzas,

Extienden sus manos

Al prójimo enfermo,

A quien acompañan

Y nunca abandonan.

Con palabras dulces

El dolor mitigan

Y hacen llevadero

Ese mal momento.



II

Tapicha pyapy

Rerekua añete

Ha ikane’õ’ŷva,

Peiko pemoirũ,

Pembohetia’e

Ha pemonguera

Mayma tapichápe.

Peêngo ha’e

Tupã jyvami

Poravopyre,

Akóinte peiméva

Tapicha hasýva

Rerekua añetérõ,

Ha kunu’ũ pópe

Mba’asy vai

Pemongusugue

Tapicha retégui.


III

Con pasos seguros

Y rostros serenos

Recorren las salas

De los hospitales.

Con sonrisa amable

Y gran calidez

Ayudan a todos

A enfermos y sanos

A vivir la vida

Con salud y paz.

Que el Supremo Dios,

Todopoderoso,

Cuide de sus vidas

Y les pague bien

Por todo el servicio

Que a sus semejantes

Prestan cada día…


ooo000ooo


Ver Youtube, en  (https://www.youtube.com/watch?v=Tmlf4etHAPE)

 





martes, 31 de marzo de 2026

KUARAHY REIKE

KUARAHY REIKE

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/03/kuarahy-reike.html)


I

Kuarahy reike

Ára porãitépe

Yvága pahápe

Chupe jahecha

Mbeguemi ojayvy

Vaicha ikane’õ

Pe ára rembépe

Oike mbeguemi



II

Hendive oraha

Vy’a, vy’a’ỹ

Tapicha mba’éva

Hendive oho

Ñane rembiasa

Ha kerayvoty

Ha opaite mba’e

Ko arapegua


III

Ajépa iporã

Tupã rembiapo

Kuarahy rupi

Ñandéve he’íva

Ára mbykyha

Jaikova’erãha

Vy’a, mborayhu

Ha aguyje pa’ũme


ooo000ooo


Ver Youtube, en (https://www.youtube.com/watch?v=RHJ41OWP-7I)

 


 

martes, 24 de marzo de 2026

SUSNIK AFIRMA QUE 3 CORRIENTES MIGRATORIAS LLEGARON AL PARAGUAY

SUSNIK AFIRMA QUE 3 CORRIENTES MIGRATORIAS LLEGARON AL PARAGUAY

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/03/susnik-afirma-que-3-corrientes.html)


          En 1965 el geólogo John Martyn descubrió en Kenia (Africa), un fragmento de cráneo de mujer y se la llamó Lucy, con una edad de 2,4 millones de años. En 1994, se descubrió en Etiopía el diente de un antropoide que vivió hace 4,5 millones de años. Después se descubrieron en el mismo lugar otros huesos. Fue nombrado Australopitecus ramidus o antropoides del sur (ramid significa raíz en afarence, dialecto Etíope) e identificado como el eslabón perdido, que bajó de los árboles a buscar comida en el suelo, debido a una gran sequía que exterminó la mayoría de las selvas. Hace dos millones de años la evolución produjo al hombre que fabricó utensilios (homo habilis), hace un millón de años apareció el hombre de espalda recta (homo erectus) y hace 180 mil años apareció en el norte de Africa el hombre moderno, con la capacidad craneal actual (homo sapiens).



          Según la Dra. Branislava Susnik, Premio Nacional de Ciencias 1992, tres serían las corrientes migratorias que llegaron al Paraguay precolombino. La primera de ORIGEN AUSTRALOIDE semejante a los primitivos habitantes del continente australiano, que pertenecían al paleolítico inferior, su cultura era parasitaria, pues se dedicaban a la recolección de productos naturales y a la caza inferior y superior. Iñemoñare ñane retâme hína Choroti, Chulupi, Lengua, Tova, Angaite, Sanapana ha Guana. La segunda corriente es de ORÍGEN PROTO-SIBERIANA, semejante a los primeros pobladores de Siberia, que pertenecían al paleolítico superior y al mesolítico, con instrumental de hueso, dedicados a la pesca marítima. Heseguakuéra hína Chamakóko ha Moro (Ajoréo). La tercera corriente sería la PROTO-MALAYA o proto-indonesia, con caracteres idénticos a los primeros pobladores del sur de Asia y del archipiélago indonesio. Su instrumental lítico pulido los clasifica como neolíticos de cultura agrícola. Introdujeron en esta parte de América los caracteres netamente mongoloides. Iñemoñare ñane retâme hína umi iñe’ê Guaraníva: Mby’a, Ava Katu (Ava Guarani), Pâi, Ache, Guaraju ha Tapiete.


          Los estudios arqueológicos realizados en Paraguay señalan que el Hombre Prehistórico del Amambay tendría apenas doce mil años; el del Alto Parana, diez mil años; mientras que el de Caballero (Paraguari), tres mil seiscientos veinte años de antigüedad.


ooo000ooo


Leer ARQUEOLOGÍA GUARANI, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2012/10/arqueologia-guarani.html)



 


domingo, 22 de marzo de 2026

UN GRAN DÍA – ÁRA NDETUICHAPAJEPÉVA

UN GRAN DÍA – ÁRA NDETUICHAPAJEPÉVA

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/03/un-gran-dia-ara-ndetuichapajepeva.html)


Si al despertar este día

Repáyvo kóva ko árape


Te das cuenta

Rehechakuaárõ


Que estás sano y tienes que comer

Neresãiha ha reguerekoha hi’upyrã


Levántate con alegría y optimismo

Epu’ãke vy’a ha tetia’épe


Y haz de este día

Ha ejapo ko áragui


Un gran día

Peteĩ ára ndetuichapajepéva



Saluda al sol

Emomaitei kuarahýpe


Siente la brisa suave

Eñandúke yvytu kangymi


Escucha a las aves

Ehendu guyrakuérape


Y para que plenamente sea un gran día

Ha remoañete haĝua ára ndetuichapajepéva


Agradece por este nuevo día

E’aguyjeme’ê ko ára pyahúre


Que es una nueva oportunidad

Ha’éva peteĩ juruja pyahu


Para henchir tu corazón de felicidad

Remyenyhê haĝua ne ñe’ã vy’apavêgui


Sonríe siempre

Epukavýke tapiaite


Saluda a todos

Emomaitei opavavépe


Ayuda a quien lo necesite

Eipytyvõke oikotevêvape


Se feliz

Nevy’apavêke


Celebra la vida

Egueroayvu tekove


Y deja que tu alma eleve una oración

Ha eheja ne ángape tomoĝuahê iñembo’e


Por los que ya no están y por los enfermos

Umi hekovejei ha hasykatúvare


Te sentirás muy bien

Reñeñanduporãta


Tu alma brillará y fulgurará

Ne ánga omimbi ha ojajáita


Y así harás de este día… un gran día

Ha péicha rejapóta ko áragui… peteĩ ára ndetuichapajepéva


ooo000ooo


Ver en Youtube, en (https://www.youtube.com/watch?v=sLTuShWKFc0)