Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

viernes, 30 de enero de 2015

FALLECIÓ LA MBO'EHÁRA REGINA CECILIA SÁNCHEZ DE REDONDO

FALLECIÓ LA MBO'EHÁRA REGINA CECILIA SÁNCHEZ DE REDONDO

         Con mucha tristeza recibimos la ingrata noticia del fallecimiento de la querida PROF.DRA. REGINA CECILIA SÁNCHEZ DE REDONDO, con quien -por largos años- compartimos las aulas de la Licenciatura en Lengua Guarani del Instituto Superior de Lenguas de la Facultad de Filosofía de la Universidad Nacional de Asunción. Kuñakarai katupyry, hakate'ŷva ñane ñe'ê Guaraníre ha heta ary ombo'eva'ekue ñane Avañe'ê ISL-UNA-pe.


         Persona amable, alegre, solidaria, respetuosa y de gran corazón. Regina Cecilia Sánchez Villa, nació en la Ciudad de Pilar, en el Departamento de Ñe'êmbuku, Paraguay. Deportista, dedicada al basquetbol, siendo muy joven vino a la capital, Asunción; donde jugó en el Club Cerro Porteño e integró la selección paraguaya de basquetbol. Hetia'e, ipy'arory, akóinte opukavýva. Hory opavave ndive. Heta tapicha okarayguávaicha Regina ouva'ekue Pilar-gui táva guasu Paraguaýpe, imitârusúpe, omba'apo ha oñakârapu'â.

         Estudió en la Facultad de Odontología de la Universidad Nacional de Asunción donde se recibió de doctora en odontología, ejerciendo dicha profesión por toda su vida. Ejerció la docencia en el nivel medio en áreas como salud y ciencias naturales. Posteriormente, estudió Guarani en el Instituto Superior de Lenguas de la Universidad Nacional de Asunción, graduándose como Licenciada en Lengua Guarani. Al año siguiente, ingresó como Auxiliar de la Enseñanza (Ayudante de Cátedra) de la Prof.Lic. Ida Genes, en la asignatura Fonología Guarani y Comparada del primer curso de dicha carrera. Tras el fallecimiento de la Lic. Genes, la Mbo'ehára Regina Sánchez de Redondo pasó a ejercer dicha cátedra hasta su fallecimiento. En el año 2009, formó parte del Primer Curso de Maestría en Lengua Guarani, realizado por la Facultad de Filosofía UNA. Regina Sánchez de Redondo niko oikókuri ñemoarandu ha ñemoaranduve rapykuéri. Oiko chugui tâipohânohára ha upéi Guarani ñe'ê mbo'ekuaahára ha mokôivévape omba'apo kyre'ŷha katupyrýpe.

         Regina Cecilia Sánchez Villa contrajo matrimonio con Dionisio Alberto Redondo, teniendo tres hijas: Vania, Leticia y Cecilia. Akóinte imandu'ámi hogayguáre ha ijaguaramiva'ekue umi imembykuñáre.

         Falleció en la ciudad de Asunción, el 30 de enero de 2015. Ñembyasy ojaho'i Guarani mbo'ehára ha temimbo'ekuéra, ISL-guápe, Mbo'ehára Regina ojehekýire ñande apytégui.

         Apreciada Mbo'ehára Regina que descanses en paz. ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape romoĝuahê ore remimbyasy ipehênguekuérape.

David Galeano Olivera
ATENEO Motenondehára Guasu

jueves, 29 de enero de 2015

ANI NDEPOCHY ARE

ANI NDEPOCHY ARE
Ohai: David Galeano Olivera
I
Yvypóra ñande rekópe
Jaikova'erâ mborayhúpe
Vy'a ha jekupytýpe
Oñondivemi jaguata.
Naiporâi ñandepochy
Naiporâi ñaneñaña
Ha oiméramo ndepochy
Ani ndepochy are
Upévango ivai
Ndoguerúi mba'e porâ
Pya'e nemoingo vai
Nembohasy katuete
Ha omomarâ nde reko.
Eñeha'âke uvei
Emombarete ndepype
Tekokatu ha tory
Ha emoheñói kunu'û,
Pukavymi eipuruhápe
Nde jerére emyasâi
-Opavavépe ehypýi-
Teko marangatumi,
Jahechápa upeichahápe
Ñamyenyhê ko yvóra
Mborayhu poty jajáigui.
Upéva ñanemba'e
Upéva Tupâ mba'e
Yvypóra moingoveha
Vy'apavê me'êha.
Upévare che ha'e
Yvypóra ñande rekópe
Jaikova'erâ mborayhúpe
Vy'a ha jekupytýpe
Oñondivemi jaguata.
II
Emyanyhê nde reko
Opaite mba'e porâgui
Ha tapykuépe eheja
Py'arô ha jejahéi.
Nde sy, nde rúpe
Akóinte etupânói
Ha eñakâity chupekuéra.
Umíva ndive naiporâi
Eiko ndepochy are.
Aníke vyroreíre
Ejahéi, ne'ambu'a térâ
Nderovapuku chupekuéra
Upéva ndo'aporâi
Ñande Ru Marangatúpe
Hepy rehepyme'êta
-Nde arapaha oĝuahêvo-
Hendápe reñembojávo.
Upéicha avei ehayhu
Ne memby, nde ra'y, nde rajy,
Ne mborayhu jára
Ha mayma nde joyke'ykuéra
Umíva niko ha'e
Ndejaveguánte avei
Ha sapy'ánte ikatúva
Ombopupu nde ruguy
Ha nembopochy kakuaa.
Oiméramo péicha ojehu
Ha oipota'ŷre ojapo,
Ehejarei chupekuéra
Upe hembiapo vai.
Ehendúke upe jave
Upe ne korasômíme
Kunu'û pópe, ndéve, he'íva
Ani ndepochy are”.
Umívango ne pehê
Umívango nderayhu
Umívango nemba'e
Umívango ne ánga irû.
Ehendumíntena che ñe'ê
Ha emyanyhê nde reko
Opaite mba'e porâgui
Ha tapykuépe eheja
Py'arô ha jejahéi.

III
Oiméramo ndepochy
Ani ndepochy are
Hekoviáke ñañotŷ
Tekokatu ra'ŷimi
Tahokypu kunu'û
Taipotyjera mborayhu
Tahi'aju vy'apavê
Ha tajaiko joajupápe.
Ndaipóringo iporâvéva
Mborayhu pópe jeikógui,
Tuicha ñanembovy'a
Jahechávo ñane pehê
Oku'érô ko yvy ári
Py'aguapy ha vy'ápe
Tesâi ha tekojoajúpe.
Mba'e guasuete avei
Ko arapy tuichakue
-Ndorekói mbojojaha-
Mitâmimi jahechárô
Pukavy ha vy'apópe
Oñañuâ ha hetû
Itúva térâ isýpe.
Ajépango iporâite
Upe mba'e guasuete
Ohechaukáva ñandéve
Mba'éicha jaikova'erâ
Joaju, mborayhu pópe
Ha Ñande Ru oipotaháicha.
Aipotánte cherendu
Ha oiméramo ndepochy
Ani ndepochy are,
Hekoviáke ñañotŷ
Tekokatu ra'ŷimi
Tahokypu kunu'û
Taipotyjera mborayhu
Tahi'aju vy'apavê
Ha tajaiko joajupápe.
ooo000ooo