Francisco Martín Barrios
Ohai: David Galeano Olivera
Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2025/09/francisco-martin-barrios.html)
FRANCISCO MARTÍN BARRRIOS FERREIRA nació en la Ciudad de
San Juan Bautista, en el Departamento de Misiones, República del Paraguay, el
día 10 de noviembre del año 1892. Su padre fue Doroteo Barrios y su madre
Martina Ferreira. Sus hermanos fueron Héctor, Virgilio y Agustín, más conocido
como Mangore. FRANCISCO MARTÍN BARRIOS FERREIRA niko heñóikuri
Táva San Juan Bautista, Tetãpehẽ Misiones, Paraguay Retãme; ára 10 jasypateĩgua
ary 1892-pe. Itúva herava’ekue Doroteo Barrios ha isýkatu Martina Ferreira.
Ijoyke’ykuéra ha’eva’ekue Héctor, Virgilio ha Agustín, ojekuaavéva Mangorépe.
FRANCISCO MARTÍN BARRRIOS realizó sus
estudios primarios en su ciudad natal y luego hizo sus estudios secundarios en
el Colegio Nacional de la Capital. A los 22 años, Francisco Martín Barrios estrenó
sus primeras obras teatrales, siendo el pionero del Teatro en Guarani. Entre
sus numerosas obras mencionamos: “Las siete cabrillas”, “Mariscal López”, “Tupãsy
Ka’akupe”, “Mborayhu ha tesay”, “Sinforosa”, “Karai Octubre” y su obra más
famosa y más admirada “Che kuãirũ resa”. FRANCISCO MARTÍN
BARRIOS niko oñemoarandu’ypýkuri itávape ha upéi oikékuri
mitãrusumbo’ehao Colegio Nacional de la Capital-pe. Orekórõguare 22 ary, Francisco Martín Barrios oikuaauka umi
hembiapo ypy ha’éva ñoha’ãnga ha ohaiva’ekue Guarani ñe’ẽme, upévare oje’e hese
omoñepyrũhague ñoha’ãnga Guaraníme ñane retãme. Umi hembiapoita apytépe
jajuhukuaa ko’ãva: “Las siete cabrillas”, “Mariscal López”, “Tupãsy Ka’akupe”,
“Mborayhu ha tesay”, “Sinforosa”, “Karai Octubre” y hembiapo herakuãvéva ha
ojehecharamovéva “Che kuãirũ resa”
En el año 1923
acompañó a su hermano Agustín Pío Barrios en una gira por el exterior. A su
retorno de la Argentina vino con una mujer de quien se enamoró, María Elena
Talavera, y ambos vivieron en Takumbu, Asunción. Un día, Francisco Martín llegó a su casa y encontró a su mujer con otro
hombre, quien asustado escapó por la ventana. Cuando la mujer intentó lo mismo,
Francisco
Martín, le dio una puñalada en la espalda y luego él se clavó en el
corazón, muriendo de esa manera. Ary 1923-pe omoirũkuri ijoyke’y Agustín Pío Barrios peteĩ
jeho pukúpe ambue tetãre. Ojevývo Argentina-gui oúkuri peteĩ kuña ndive
omoakãtavyetéva chupe, María Elena Talavera, ha mokõivéva oikókuri Takumbu,
Paraguaýpe. Peteĩ ára, Francisco Martín
oĝuahẽkuri hógape ha ojuhúkuri ikuñáme ambue kuimba’e ndive, oñemondýiva ha
osẽva peteĩ ovetẽ rupi. Pe kuña ojapomo’ãvo upe mba’e, Francisco Martín oikutu chupe ijatukupépe ha upéi ha’e avei ojekutu
ikorasõme, ha peichahápe omanókuri.
Francisco Martín Barrios
falleció en la Ciudad de Asunción, República del Paraguay; el día 2 del
mes de septiembre del año 1939. Francisco Martín
Barrios omanókuri Táva Paraguaýpe, Paraguay Retãme; ára 2
jasyporundygua ary 1939-pe-
CHE KUÄIRÜ RESA
I
Mba’eguasuetéko
ko che akäme oikéva
Ajepy’apy
ha ndavy’avéi
Che
ke ha che páype nacherendavéi
Ndaikuaaivoínte
ko chéve ojehúva
II
Kyhápe
añeno jahechápa ake
Ha mantérei añemyatimói
Chepijohapa, che’yuhéi, cheremói
Ha
ambojopyru kyha ha inimbe
III
Asë
ajeity ku kapi’ipépe
Che
po moköivépe añemoakängyta
Mbyja
oïháicha entéro aipapa
Jahechápa
upéicha apyta akemi
IV
Ha pe che resa ikämbarei
Oimentevoi ko che akä ojo’óva
Ku kuäirü resáicha cherehe oikóva
Ñaimo’ä ohapýva pe che korasö
V
Kokuehe aháma ahecha pa’i
Hi’äitégui upérö añemombe’u
He’imínte chéve “Reporohayhu
Pohä Paraguáy emendavoi”
VI
Upévako hína pe chéve ojehúva
Tupäsy memby chemoakänundúva
Ku oguatakuévo pehechánga’u
Ha’ete ipepóva ko anome’ü
VII
Yvoty oïháicha okukúi hapépe
Pe humby otytýi, pe hesa omimbi,
Ha ñane enkantáva omymýiva ohóvo
Ikamisa guýpe moköi jeruti
VIII
Hague rokyümba pe hova yke
Hetyma kyrÿi poräite guasu
Ikambuchimípako pe ijuru
Ha’érö ichupe “Ta’u che eirete”
IX
Apoi nde ári yvytu pepo
Che ñe’ënguemi tohendu ha’e
Ko che mba’asy che resa rupi oike
Ha che korasöme ojehaitypo.
ooo000ooo
Ver CHE KUãIRũ RESA de Francisco Martín
Barrios, en la vez de Rudi Torga, en (https://www.youtube.com/watch?v=_UH21xiVMjM&t=22s)