Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

domingo, 8 de febrero de 2015

TANEKO'ÊPORÂITE - ¡QUE AMANEZCAS MUY BIEN!

TANEKO'ÊPORÂITE
Ohai: David Galeano Olivera
I
Taneko'êporâite.
Epáyke tetia'épe
Ha esêmi emaña
Mba'éichapa kuarahy
Mbeguekatu iñapysê
Yvytu piro'y pytu
Tande'aho'i kangymi
Guyramimi purahéi
Nde apysa tombohory
Ha yvoty opaichagua
Tombojegua nde resa
Ára pyahúngo iporâ
Ndaipóri imbojojaha
Ha emañávo yvate
Yvága remomorâvo
Eme'êke aguyje
Reikovejeýre ko ára.


II
Taneko'êporâite.
Epáyke tetia'épe
Ha eñañuâ pukavýpe
Nde rogaygua
Maymavépe.
Ára pyahu porâite
Eguerovy'a opavavéndi.
Nde róga tahenyhê
Kunu'û ha mborayhúgui
Py'aguapy ha tesâigui.
Eikóke py'arorýpe
Ha akóike emomaitei
Maymave nde rapichápe.
Anietéke repu'â
Tovasy ha kaiguemíre
Umívango naiporâi
Nde rekove ombopohýita,
Upévareke akói
Nde rekópe taipoty
Puka ha kyre'ŷ.
Upéichaite rejapórô
Ne ánga hesâkavéta,
Omimbi ha ojajaivéta.
III
Taneko'êporâite.
Epáyke tetia'épe
Ha nde rekoha rupi
Eguatávo
Eipopyhy opavavépe
Ha nde korasô
Ruguaitégui
Ñe'ê porâ enohê
Ha ehekuavo
Eikoha rupi
Ha oimérô kuehe
Py'arasy nde'aho'i
Epáyvo kóva,
Ko árape,
Eñeha'â embogue
Pe mba'e nemyangekóiva.
Embohory ne ñe'â,
Embopyahu nde reko.
Epáyke tetia'épe
Ha eme'ê aguyje
Reikovejeýre ko ára
Ha... taneko'êporâite.
ooo000ooo
Ver ¡QUE AMANEZCAS MUY BIEN! – YOUTUBE, en (https://www.youtube.com/watch?v=UqV8Rmoj_BU&t=6s)


 

viernes, 6 de febrero de 2015

TEKOAYHU (AMISTAD - AMOR FRATERNO)

TEKOAYHU
Ohai Guaraníme: David Galeano Olivera
I
Tekoayhu niko…
Peteî okê akóinte ojepe’áva ne renondépe
Peteî po ojepysóva nera’ârôvo
Peteî ma’ê nderechakuaáva
Peteî tesay omoirûva ne mba’embyasýpe
Peteî ñe’ê nembopy’arorýva
Peteî ñe’êpohýi ohendukáva ndéve nde rayhuhára oipotágui mba’e porâ ndéve ĝuarâ
  
   
II
Tekoayhu niko…
Peteî añuâ omboguéva py’aro
Peteî jejuhu nemyenyhêva vy’águi
Peteî mba’eme’ê reha’ârô’ỹre ñembohovái
Peteî mba’eme’ê reikuaa’ỹre mba’éichapa ojehepyme’êta ndéve
Peteî yro’ysâ ryru oñembohasáva ndéve nde’yuhéi jave
Peteî purahéi rehendusévajepi ne año jave

III
Tekoayhu niko…
Pe tapicha ñe’ê he’íva ndéve “ápe aime roipytyvô haĝua”
Pe ñe’ê tetia’e he’íva “epu’â ha eñepyrûjey”
Pe yvytu kangy omokunu’ûva nde rete ha nemoñanduporâva
Pe py’aguapy reñandúva oñeme’ê jave ndéve peteî mba’e ha ojejerure’ỹre mba’e hekovia
Pe vy’apavê opokóva ne ángare ha oñandukáva ndéve Ñande Ru pytyvô nesâmbyhy aja tape porâ ha ipotîvare

ARAI

ARAI
Ohai: David Galeano Olivera
       Este es un relato cortito que nos recuerda por qué y para qué existen las nubes, allá arriba. Ellas son hermosas figuras que recorren el cielo de aquí para allá, cambiando de forma. Kóva niko peteî mombe'u mbykymi omyesakâva mba'érepa ha mba'erâpa oî araimimi, amo yvate. Umíva niko ta'ângamimi neporâmbajepéva oguatáva yvágare ko'ápe ha pépe ha omoambuéva ohóvo umi ha'ânga.


       Todos los seres humanos cuando niños varias veces levantamos la vista y boquiabiertos observamos a las nubes. Nuestras abuelas nos decían que era la morada de Dios, de los santos y de los ángeles. Cuantas veces hasta las perseguimos intentando apoderarnos de una de ellas o bien embelezados, con nuestros amiguitos, observábamos las distintas formas que las nubes iban asumiendo, alegrando y adornando el cielo. Mayma yvypóra ñanemitâroguare heta jey jajesaupi ha jurujáipe jajesarekómi araimimíre. Ñande jarýi he'ími ñandéve upépe oikoha Tupâ, marangatukuéra ha tupârembijokuaimimi. Mboy jeýpa oiméne ñañaníkuri hapykuerikuéra jahechápa ñañemomba'e peteîre térâ ñanderovayva, ñane angirûmimi ndive, jahechávo mba'éichapa iñambue ohóvo hikuái ombohetia'évo ha ombojeguávo yvága.
       Dicen que, en el principio, el Creador hizo el universo y en él la tierra, y a la vez llenó el cielo con esas llamativas figuras de formas tan variadas. Oje'e, ára ypýpe, Apohare omoheñoihague arapy ha hyepýpe yvy ha upekuévo omyenyhêhague yvága umi ta'ângamimi ijysajahetaitévagui.
       Mientras iba creando las cosas -un día- el Creador generó el agua. Él pensó y dijo “habrá agua en la tierra y bullirá en las nacientes que se convertirán en cursos de agua, lagos y mares” y pensó un rato más y volvió a decir “por si se produzca alguna sequía, también guardaré agua en el cielo” y pensó más y volvió a decir “para eso crearé unos contenedores que se llamarán nubes y que además servirán para entretener la vista de mis criaturas, sobre todo alegrarán a las más pequeñas”. Omoheñói aja opaite mba'e -peteî ára- Apohare omoheñói y. Ha'e oñepy'amongeta ha he'i “oîta y yvýpe ha opupúta umi ykuápe ha oikóta chugui ysyry, yno'ô ha para” ha oñepy'amongetajey ha osê he'i “Sapy'arei yvy ikârô, avei añongatúta y yvágape” ha oñepy'amongetajey ha osê he'ijey “upevarâ ajapóta y ryrurâ aherótava arai ha umíva avei ombohetia'éta che ra'y ha che rajy resa ha ombohoryvéta mitâmimíme”.
       Fue así que el Creador hizo las nubes, blancas y negras, que -por distintos caminos- recorren el cielo y que, cuando hay necesidad en la tierra, ellas -las blancas y negras- se encuentran en el cielo y chocan produciendo un gran estruendo y un brillante centelleo. Seguidamente un rayo cae anunciando a las personas la proximidad de una lluvia, que humedecerá y refrescará la tierra y dará bonanza a los cultivos. Upéicha Apohare ojapókuri arai, morotî ha hûva, oguatáva -heta tapére- yvágare ha oî jave tekotevê yvy ape ári, ha'ekuéra -morotîva ha hûva- ojojuhu yvágape, otu'u ojuehe ha tuicha osununu ha overa. Upe rire peteî aratiri ho'a omomarandúvo yvyporakuérape ama ouha hapykuéri, omohe'ô ha ombopiro'y haĝua yvy ha oguerúva po'a mayma temitŷme.
       Es así que hasta hoy, las nubes entretienen a los niños y generan la lluvia que riega y refresca la tierra. Ha upéicha ko'aĝaite peve, araimimi ombohory mitâmimíme ha omoheñói ama ohypýi ha ombopiro'ýva yvy.
ooo000ooo


Leer TEKOKATU MOMBE'UPY – LA LEYENDA DE TEKOKATU, en (https://dgaleanolivera.wordpress.com/tekokatu-mombeupy-la-leyenda-d...)