Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu
Mostrando las entradas para la consulta chaco ordenadas por relevancia. Ordenar por fecha Mostrar todas las entradas
Mostrando las entradas para la consulta chaco ordenadas por relevancia. Ordenar por fecha Mostrar todas las entradas

miércoles, 8 de junio de 2011

LOS INDÍGENAS EN LA GUERRA DEL CHACO



ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
Maitei horyvéva opavavépe
David Galeano Olivera

LOS INDÍGENAS EN LA GUERRA DEL CHACO
Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/los-indigenas-en-la-guerra-del-chaco/

El martes 7 de junio de 2011, a las 19:30 hs, en la Sala Molière de la Alianza Francesa (Mcal. Estigarribia 1039); la Embajada de Francia en Paraguay y la Alianza Francesa de Asunción realizaron la Conferencia “Los indígenas en la Guerra del Chaco. Una historia polifónica entre memorias autóctona y novelas nacionales”, dictada por Prof. LUC CAPDEVILLA.
Heta tapicha ijatýkuri upe pyharépe ohendu haĝua hikuái Mbo’ehára Luc Capdevila-pe omombe’úva opavavépe mba’eichaitépa umi ñande ypykuéra Paraguay ha Bolivia-pegua oñorairôkuri hetânguéra rérape. Jaikuaaháicha ndaipóri guasu ñande apytépe marandu umi mba’e rehegua, upévare tekotevê ñamomba’eguasu ko tembiapo guasuete omotenondéva ko karai Francia-ygua.
Luc Capdevila es profesor en la Universidad Rennes 2, Especialista en historia de las representaciones. Sus trabajos se refieren al estudio social y cultural de las guerras en los siglos 19 y 20. Dedicó una gran parte de sus investigaciones a la historia contemporánea del Paraguay donde efectuó numerosas estadías. Ha publicado con Guido Rodríguez Alcalá en 2005 un libro sobre el episodio de la Nueva Burdeos: Nueva Burdeos: Colonización francesa en el Paraguay, Asunción, Embajada de Francia.; y mas recientemente un estudio sobre la memoria de la guerra de la Triple Alianza: Una guerra total: Paraguay, 1864-1870. Ensayo de historia del tiempo presente, Asunción (Paraguay)/Buenos Aires (Argentina), Editorial Sb/CEADUC, 2010. Sus últimas investigaciones tratan de la historia de los indígenas en la guerra del Chaco: Los hombres transparentes. Indígenas y militares en la guerra del Chaco, 1932-1935, en colaboración con Isabel Combes, Nicolás Richard y Pablo Barbosa, Cochabamba, Instituto de misionología, col. Scripta Autochtona/Historia Indígena de las Tierras Bajas, 2010; y con Nicolas Richard e Isabelle Combès: « Los indígenas en la Guerra del Chaco. Historia de una ausencia y antropología de un olvido », en Nicolas Richard (comp.),Mala Guerra. Los indígenas en la Guerra del Chaco (1932-1935), Asunción, ServiLibro/Museo del Barro, 2008.
Al respecto de la conferencia que brindó acerca de “Los indígenas en la Guerra del Chaco. Una historia polifónica entre memorias autóctonas y novelas nacionales”, se puede decir que los indígenas del Chaco han sido ampliamente implicados en la guerra durante la cual Bolivia y el Paraguay se enfrentaron entre 1932 y 1935. Se trata de cotejar los relatos de las memorias indígenas con las de los historiadores nacionales, de presentar las condiciones en las que los diferentes grupos indígenas atravesaron este conflicto, y de proponer así otro relato de la más importante guerra internacional que se produjo en América en el siglo XX.
Mb’ehára Luc Capdevila ohendukáta ambue hembiapo Universidad Nacional de Asunción ha Universidad Católica-pe avei. Ha’e oike, ojesareko ha oñapymi ñane retâ rembiasakuépe, mokôive ñorairô guasúre (Ñorairô Guasu Argentina, Brasil ha Uruguay ndive, ha upe upéi jarekova’ekue Bolivia ndive), ha ohesa’ŷijóvo ojuhu hetaiterei mba’e ñandéjepe jaikuaa’ŷva.

viernes, 31 de marzo de 2017

12 DE JUNIO: DÍA DE LA PAZ DEL CHACO

12 DE JUNIO: DÍA DE LA PAZ DEL CHACO - CHÁKO PY'AGUAPY ÁRA
Ohai: David Galeano Olivera

     Ko ára, 12 jasypoteî (12 de junio) jaromandu'a peteî mba'e guasuete ha'éva Cháko Py'aguapy Ára (Día de la Paz del Chaco)Paraguay ha Bolivia-ygua oĝuahêrôguare peteî ñe’ême anive haĝua araka’eve oñorâirô hikuái.


Pe kuatia py’aguapy rehegua oñemboajékuri Buenos Aires, Argentina-pe, 12 jasypoteî 1935-pe, asaje riremi. Oîkuri upépe Agustín P. Justo, Argentina Retâ Ruvicha; ha hendive oîkuri karai Luis Riart, Paraguay rérape; karai Tomás Manuel Elio, Bolivia rérape; avei, karai José Carlos de Macedo Soares, Brasil rérape; ha Carlos Saavedra Lamas, Argentina rérape, Upéicha avei oîkuri upépe ambue tapicha oipytyvôva’ekue ojehupyty haĝua py’aguapy.

Jaikuaaháicha mbohapy ary pukukue aja oñorâirôkuri hikuái oipotágui imba’erâ Cháko yvy. Heta ñande rapicha omano oipysyrôségui hetâ.

       Péicha ikatu ñanemandu’a umi omanova’ekue Boquerón, Nanawa, Yrendague, El Carmen, Pikúiva, Ballivián ha Toledo-pe. Ko’â tenda ha’e avei techapyrâ ñandéve ĝuarâ ñamomba’eguasu haĝua umi kuimba’e ha kuña katupyrýpe, ohova’ekue oñorâirô Chákope, oipotágui ko ñane retâ isâso ha ijehegui taitenondeve.
        Opárôguare ñorâirô, José Félix Estigarribia (Paraguay) ha Enrique Peñaranda (Bolivia) ojopopyhýkuri ohechukávo ojupe py'aguapyreko.



CHE RU CHAKORE

Ohai: David Galeano Olivera

 

I

Che ru Chakore
péina aju ko ára
romomaitei ha romomorã
ahecharamo nde rapykuere
Leõ Guarani
nderehe ae ko ñane retã
omimbi, ojajai
ko yvága guýpe

ha oho tenonde

vy’apavẽ piári

ára opa peve.

Mbohapy ary

reiko ñorãirõme

rehasa asy,

tuguy reñohẽ

nereñakãitýi,

nereñeme’ẽi,

Ku mymba ñarõicha

reñeñanduka

ha rehechauka

kóva ha’eha

nde ru ha nde sy

yvy teete.

Che ru Chakore
péina aju ko ára
romomaitei ha romomorã.

 

II

Ko'ẽ ko'ẽvére
rejetyvyro ko’ápe ha pépe

Tetã rayhupápe

aniete haġua

ko ñande yvy

porãite asy,

ho’a, omano,

ha ikusuguepa

umi moñái pópe,

ha hendive, ñande

-Tyre’ỹ poguýpe-

japa, jaje’o

ko yvága guýgui.

Aguyje ame’ẽta

amano meve

Rojas Silva, Franco,

Caballero Irala,

ha Estigarribia,

Jakare Valija

ha Emiliano R-pe

pyti’a omoĩre

omo’ã haġua

ñane retãmi.

Reku’e upérõ,

che ru Chakore,

tetã rayhupápe

remuña, reity

ko ñande yvýgui

umi pytaguápe

ha remopotĩ ha

remomimbi

guarani ruguy.

Ko'ẽ ko'ẽvére
rejetyvyro ko’ápe ha pépe

Tetã rayhupápe.


 III

Che ru Chakore

yvy rupi reiko
ha ndereikuaái

y’uhéi, Kane'õ,

mbyry'ái, ro'y

ne akãme oĩgui

peteĩ mba'énte:

Mborayhu añete

ha ijojaha'ỹva
ko ñane retãre.

Nde ruguy opyta

Chako guasuetepe

Boquerón, Corrales,

Toledo, Nanawa,

Campo Vía, Ingavi

ha ambue tenda rupi

ohechauka haġua

ko yvorayguápe

kóva ha'eha Paraguay yvy

che ru Chakore

yvy rupi reiko
ha ndereikuaái

y’uhei, Kane'õ,

mbyry'ái, ro'y.

 

IV

Ara guasuetépe

ko ne renondépe

péina añembo'y

ha ndéve añakãitývo

mokõive che pópe

tesay pa’ũme ajepopete

ahechakuaávo

mba'e guasuete

rejapova'ekue

reipotágui akóinte

ko ñane retã

hekove sãso
ha ñande, maymáva,

tajaikojoa

mborayhu, vy'a

ha tekokatúpe.

ahecharamógui nde reko pyapy

ara guasuetépe

ko ne renondépe

péina añembo'y

ha ndéve añakãitývo

mokõive che pópe

tesay pa’ũme ajepopete.


 (Ahechakuaávo Lino Galeano-pe, che ramói, Cháko-pe oñorairõva’ekue – En memoria de mi abuelo, Lino Galeano, ex combatiente de la Guerra del Chaco)


ooo000ooo

PEHECHÁVAPA
Ohai: Darío Gómez Serrato
 I
Pehechávapa tape sâmbuku
Hetyma yvyráva guata jekutu,
Pehechávapa ijyva yvytúre
Hyrukuereíva heko jepoyru
II
Pehechávapa hete perepáva
Oñyñýi jehýiva heko pehêngue,
Pijoha iñarôva hi’ári ohasáva
Ombotyaíva ñande rekove
III
Umívako hína hetâ rayhupápe
Ñorâirô guasúpe imboja’opy,
Oimegueteríva ku Cháko ruguápe
Opytahague hypy’a huguy
IV
Ko’áĝa ĝuarârô michî michîetépe
Hesekuéra oîta tembe jeguaru
Ñamoîrângue yvoty apytépe
Oguapy haĝuáme hete pytu'u

ooo000ooo

RESERVISTA PURAHÉI

Ohai: Félix Fernández
Ombopurahéi: Agustin Barboza
I
Tekove vai ndajeko hosâva
ha upére ha'e anga namanói
Chakore he'i che irûngue ohasáva
ndéje haimete ndachera'ârôi.
II
Karia'y ñaña nemomorâséva
je oĝuahê nde rópe ka'arupytû
ndéje haimete remombo che réra
ha remondoho ñane mborayhu.
III
Nanemandu'áipara'e upépe
ku pyharevépe santomi rovái
Eréramo chéve nde páy ha nde képe
nde rekoviarâ ndajuhuva’erâi.
IV
Ha upe ne ñe'ê ahypÿi ysapýpe
ha che korasôme aipyhy añotỹ
araha che pýri ñu ha ka'aguýre
ha áĝa ajerévo ajuhu ipoty.
V
Kóina rojuhu jepivérôguáicha
rasa nde rory ha akói cherayhu
ha ere aipo jaguápe nde reikuaaháicha
oumaha ijára anive oguahu.
VI
Opáma la guerra haime ndaroviái
ha ñaime jevýma ñane oñondive
ñande rogamíme santomi rovái
ñañopê ojuehe ñane mborayhu.


Rehendusérô “Reservista Purahéi” (opurahéiva Luis Alberto del Parana) ,ehesakutu ko’ápe (http://www.youtube.com/watch?v=Tp_K9M-N5ZQ&feature=related)
ooo000ooo

Leer 12 DE JUNIO: DÍA DE LA PAZ DEL CHACO, GUARANÍME, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2011/06/12-de-junio-dia-de-la-paz-del-chaco.html)


Leer GENERAL MIGUEL ANGEL YEGROS GIROLA: HÉROE DE LA GUERRA DEL CHACO Y GUARANIÓLOGO, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2014/06/general-miguel-angel-yegros-girola.html)

Leer EL ÚLTIMO HÉROE DEL CHACO SIGUE CUIDANDO SU CUARTEL DE LA VICTORIA, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2015/06/el-ultimo-heroe-del-chaco-sigue.html)


Leer PASTORA CÉSPEDES, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2019/06/pastora-concepcion-cespedes-guaranime.html)

Ver FRANCISCO RUSSO – 13 TUJUTÎ, en (https://www.youtube.com/watch?v=jifxuLbEu7k)



viernes, 12 de junio de 2015

EL ÚLTIMO HÉROE DEL CHACO SIGUE CUIDANDO SU CUARTEL DE LA VICTORIA

EL ÚLTIMO HÉROE DEL CHACO SIGUE CUIDANDO SU CUARTEL DE LA VICTORIA
Ohai: David Galeano Olivera
       Ejemplo de patriotismo y bravura el SOLDADO ANDRÉS BENÍTEZ, una LEYENDA VIVIENTE, con 104 años, sigue firme en su puesto cuidando con alma y vida su CUARTEL DE LA VICTORIA, en Reducto San Lorenzo, y como gran soldado vela, con la frente en alto, con respeto y cariño por el eterno descanso de sus 502 camaradas sepultados en el memorial que está a su espalda, en el mismo predio de ese mítico cuartel.
Soldado Andrés Benítez, Héroe del Chaco

       Chakore ANDRÉS BENÍTEZ niko heñóikuri táva Valenzuela-pe, tetâpehê Cordillera-pe, ára 5 jasykôi ary 1913-pe. Orekórôguare 18 ary oikékuri ñane retâ ñorairôhára (Guarini) atýpe ha oñepyrûvo Cháko ñorairô, oñemondóma chupe Regimiento de Zapadores Nº 4-pe, opytáva mandu'arâme mbarete ojepytasóre ñane retâ rayhupápe, upe ñorairô aja. ANDRÉS BENÍTEZ oñorairôkuri Karanda'yty ha Algodonal-pe jasypoapy ary 1934-pe ha upéicha avei El Carmen ñorairôme, jasypateî jave avei ary 1934-pe. ANDRÉS BENÍTEZ opyta ha'eñomi. Ndoguerekovéima ipehêngue ha avei iñirûngue Chakore omanombáma. Ko'áĝaite peve oiko CUARTEL DE LA VICTORIA-pe, oîva Reducto, táva San Lorenzo-pe.

       El SOLDADO ANDRÉS BENÍTEZ nunca se rindió -al igual que sus victoriosos camaradas combatientes en la Guerra del Chaco- con sus 104 años amanece, anochece, despierta y duerme con su glorioso uniforme verdeolivo, habla y enseña -en idioma Guarani- a cuantos niños, jóvenes y adultos que lo visitan, demostrando a cada rato su orgullo de ser paraguayo. Al cumplirse 80 años de la finalización de aquella triste Guerra entre dos países hermanos (Paraguay y Bolivia), bien vale la pena recordar, homenajear y honrar en la persona del SOLDADO ANDRÉS BENÍTEZ a todos los que fueron a defender con su vida la soberanía de nuestro heróico y querido Paraguay.


       ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI oñakâity, ko ára 12 jasypoteî, umi Ñande Ru Chakore renondépe ha omoĝuahê chupekuéra (oikovéva ha omanóvape) hypa'ŷva aguyje ome'êre ñandéve peteî tetâ isâso, iporâ ha ijojaha'ŷva ha'éva ñane retâ Paraguay. Ko árape ATENEO omomba'eguasu ha omomorâ Chakore ANDRÉS BENÍTEZ-pe, ára ha ára opu'âjeýva ohechaukávo opavavépe mba'éichapa jahayhuva'erâ ñane retâ.

       Maitei horyvéva opavavépe.

ooo000ooo

Leer 12 DE JUNIO: CHÁKO PY'AGUAPY ÁRA, en (https://dgaleanolivera.wordpress.com/12-de-junio-dia-de-la-paz-del-...)

Ver FRANCISCO RUSSO – 13 TUJUTÎ, en (https://www.youtube.com/watch?v=jifxuLbEu7k)