Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

martes, 30 de marzo de 2021

LA LEYENDA DE URUKU – URUKU MOMBE’UPY

 LA LEYENDA DE URUKU – URUKU MOMBE’UPY

Ohai: David Galeano Olivera

 Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2021/03/la-leyenda-de-uruku-uruku-mombeupy.html)

Leer también en (https://dgaleanolivera.wordpress.com/2021/03/30/la-leyenda-de-uruku-uruku-mombeupy/)


            Hace mucho tiempo, antes de la llegada de los españoles, vivía una gran Comunidad Guarani en la costa del Río Paraguay, donde hoy está asentada Villeta, en el Departamento Central, República del Paraguay. Era una comunidad muy grande donde hombres, mujeres y niños vivían en paz, con alegría y hermanados. El Cacique de la comunidad era Uruguasu, sabio y valiente, cuya mujer era Aramemby también capaz y hermosa. Todos sabían que el sucesor de Uruguasu debía ser su primer descendiente. Aramemby se embarazó y dio a luz una hermosa niña y luego del nacimiento de su hija, Aramemby falleció. Uruguasu llamó a su hijita, Urukuña. Yma, español-kuéra oĝuahê mboyve, oikova’ekue Guaranikuéra peteĩ tekoha guasúpe ysyry Paraguay rembe’ýpe, ko’áĝa oĩháme Villeta, Tetãpehe Central-pe, Paraguay Retäme. Péva ha’eva’ekue peteĩ tekoha ndetuichapajepéva kuimba’e, kuña ha mitã oikohaguépe py’aguapy, py’arory ha ojoyke’ýicha. Mburuvicha tekohapegua niko Uruguasu, iñarandu ha ipy’aguasúva, omendáva Aramembýre, avei ikatupyry ha iporaitereíva. Opavavéva oikuaa Uruguasu rekoviarã ha’eva’erãha iñemoñare peteĩha. Aramemby hyeguasúkuri ha imemby peteĩ mitãkuña’i ha uperiremínte imembypa rire, Aramemby omanókuri. Uruguasu ombohéra itajyra’ípe, Urukuña.


 

            Urukuña creció al lado de su padre, quien le enseñó cómo debía gobernar la comunidad. Urukuña era muy querida por todos, era una mujer hermosa, buena, inteligente y que ayudaba a todos. Con el tiempo acortaron su nombre y todos empezaron a llamarla Uruku. Tenía la piel muy sensible y le tenía miedo a los mosquitos. Urukuña okakuaákuri itúva ykére, ohekombo’eva’ekue ichupe mba’eichaitépa omotenondeva’erã upe tekoha. Urukuña niko ojehayhuetereiva’ekue, ha’éniko peteĩ kuña iporã, imarangatu, imba’ekuaáva ha oipytyvõva opavavépe. Ohasávo umi ára oñemombykyvékuri upe héra ha maymave ohenói chupe Uruku. Ha’éngo ipire’andueterei ha ohekyjékuri ñati’ũgui.

 

            Una noche, se le apareció en su sueño su madre, Aramemby, quien le mostró un arbusto y le dijo: “Arrancarás su fruto y machacarás la semilla y te la untarás por todo el cuerpo y los mosquitos ya no se te acercarán y tu cuerpo quedará después con un hermoso color rojo. Enseña su uso a los demás y si te preguntan cuál es el nombre del arbusto, les dirás: uruku, como tu nombre”. Aramemby también le dijo a Uruku, su hija: “Con el uruku también podrán colorear de rojo sus tejidos. También podrán usar sus semillas machacadas para condimentar sus alimentos. Podrán hervir las semillas del uruku y beberlo para calmar el dolor de cabeza y de sus hojas harán un te para calmar los dolores de garganta”. Peteĩ pyhare, ojehechaukákuri chupe iképe isy, Aramemby, ohechaukáva ichupe peteĩ yvyra ndaijyvatéiva ha he’i chupe “reipo’óta hi’a ha rejosoporãta ha’ŷingue ha remonambaitéta nde retére ha umi ñati’ũ noñembojamo’ãvéitama nderehe ha upéi nde rete opytáta isa’y pytã porã asy. Ehekombo’e avei péicha maymavépe ha oporandúrõ ndéve mba’éichapa héra pe ka’avo, eréta chupekuéra: uruku, nderéraicha”. Aramemby avei he’i imembykuña Urukúpe: “Uruku peipurúta avei pembosa’y haĝua pytãme pende aokuéra. Avei ikatúta peipuru ha’ŷingue josopyre pembohe haĝua pene rembi’u. Uruku ra’ŷingue ikatúta pembopupu ha pemboy’u pembohasa haĝua akãrasy ha hogue ikatu pembopupu pembohasa haĝua ahy’orasy”.

 

Fue así que toda la comunidad se dedicó a arrancar los frutos del uruku, machacaron sus semillas y se untaron y sus cuerpos quedaron pintados de rojo. De esa manera no sintieron más las picaduras de mosquitos y se hicieron famosos por su color y desde entonces fueron conocidos como los Guarani Pytã. El uruku es una planta muy admirada por los Guarani hasta la actualidad. Upéicha rupi maymave upe tekohapegua osêkuri oipo’o uruku a, ojoso hikuái ha’ŷingue ha oñemonamba upévape ha hetekuéra opytákuri isa’ypytãmba. Upéva rupi ha’ekuéra noñanduvéikuri ñatiũ jejopi ha oñepyrũkuri herakuã mombyry isa’ýre ha upe guive ojekuaa chupekuéra Guarani Pytãme. Uruku niko peteĩ ka’avo ojehecharamoitereíva Guaranikuéra apytépe ko’aĝaite peve.

 

Esta es la breve leyenda del Uruku, la hermosa planta Guarani. Kóva niko Uruku, Guaranikuéra ka’avo porãite, mombe’upy mbykymi. 

 










ooo000ooo

 

Leer KÁSO ÑEMOMBE’U: KUÑA’AÑA – BRUJA, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2021/03/kaso-nemombeu-kunaana-bruja.html)

 

Leer LEYENDA DEL TERERE, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2017/10/la-leyenda-del-terere-terere-mombeupy.html)

 

Leer UN CUENTITO SOBRE EL CORONAVÍRUS, en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2020/03/un-cuentito-sobre-el-coronavirus-en.html)



 

1 comentario:

Unknown dijo...

Iporãitépa ko'ã nerembipo. Tamora'e heta tapicha ohai Guaraníme ndéicha.