Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

viernes, 31 de marzo de 2017

SE PRESENTÓ EL POEMARIO SYMI

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

ARY - 25- AÑOS

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE


SE PRESENTÓ EL POEMARIO “SYMI”



El domingo 5 de diciembre de 2010, a las 11:00 hs, en la Sede Central del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, ubicada en la Ciudad de Fernando de la Mora (Julia Miranda
Cueto 1721 c/ Ytororô); tuvo lugar la presentación del Poemario “Symi”, cuya versión
original en flamenco -lengua madre belga- pertenece a Iris Van de Casteele; en tanto
que la versión Guarani pertenece a la Dra. Alberta Margarita Leiva Villaverde (Mangariléi).
La presentación contó con el auspicio del
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
. Cabe
destacar que este poemario ya se tradujo al alemán, francés, español, y ahora al
Guarani.

La presentación del poemario estuvo a cargo del Dr. David Galeano Olivera, el Dr. Paublino Carlos Ferreira, la Dra. Alberta
Margarita Leiva Villaverde (Mangariléi)
, y la autora de la versión original
Iris Van de Casteele. De la
ceremonia participaron numerosos directores y docentes del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI e invitados especiales.

Ma. Antonia Rojas, Iris Van de Casteele, Alberta Margarita Leiva, Zulma Trinidad, David Galeano Olivera ha Nelson Zacarías Ortíz


SYMI es una obra que narra poéticamente los avatares de nuestra cultura observada en la sufrida vida de una mujer nativa de nuestro querido Paraguay, sufrimientos que la han sumido
en un profundo sentimiento de impotencia ante los avasallamientos de los
inescrupulosos con sed de poder y dinero sin ninguna contemplación hacia las
necesidades de los nativos.

SYMI niko ñanderesape’a (se) ha oñeha’â -iñe’ê rupive- ojoko mba’e vaiete oikóva yvy ape ári ha avei ko’ápe, ñande jaikohápe. Hi’âiteva’erâ jajapysaka porâ hese ha ñaikûmby hemiandu ha hembipota ha upeichahápe tajajapo ikatumíva
guive ñañangareko ha jahayhuve haĝua ñande rekoha. Ko arandukápe SYMIgui oiko
ñane ñe’â ñe’ê, SYMIgui oiko ñande rekoha ñe’ê, SYMIgui oiko arapy ñe’ê… ha
mbohapyvénte osapukái opavavépe: anivéna jajahéi temimoînguére. Jajahéivo
hesekuéra, jajahéi ñandejehe.

Ko’ápe oho mokôi ñe’êpoty hesegua:


Purahéipe

Symi oñe’ẽva’ekue pe ára ijojaha’ỹvare,

Oñehendu ypýramo guare purahéi

Itajypyre pytãgui oikova’ekue hogamíme.

Pe mitãmi Korochire, aġa ha’ema karia’y

Iñe’ẽpu ryapu asýpe opurahéiva’ekue

ipu asyvéva purahéi

oñemoirũvo imbarakápe oguenohẽva

tyapu asy, purysýirehe.

py’aryrýi ha pirĩmbápe Symi ohenduva’ekue

purahéi he’ẽ asýva,

hapicha itava’iguakuéra

oñemoaġuiva tataypýpe ndive.

Ha’eténteva’ekue,

umi ka’aguy ryapu purahéi asýva

ohasapáva ogyke atãrupi omoirũvo

yvyra pehẽngue ojeikytývo osẽva tyapu asýpe. Aremi niko opytava’ekue péicha

oguapy hápe hikuái, omoingeramoguáicha

hikuái hi’ãnguápe tata kirirĩngue, pe purahéipe.


Mitãrusu Korochire mba’eva arapa

Symi oñe’ẽva’ekue peteĩ tetã imombyryetereívare,

Upépe ymaitemíma, su arýrupima ojapo.

Oñembohyapu hague peteĩ yvyra pehẽngue oñemosãva ipu haġua.

Pe mitãrusu Korochire, ha’ete voi, ojapo

imba’erã arapa ijypyrãitépe

peteĩ hy’akua piru puku omonandi

ha omosãva kavaju ruguái raguekuégui,

ombojoja haġua

oipuru oñembokapúva’ekue pirekue.

Tembipuru ojejapova’ekue

opa mba’e guaranietévagui,

isarakíma ombyatývo umi tyapu asy arapyreguáva

ha ohaitypo arapa ãngakuápe.


Oipotáva ko aranduka ohaikuaa Mbo’ehára Alberta Margarita Leiva Villaverde-pe, ko ñe’êvevépe:mangarilei@hotmail.com

Maitei horyvéva opavavépe


David Galeano Olivera

(ATENEO Motenondehára)



No hay comentarios: