Este espacio sirve para promocionar y difundir la Lengua y Cultura Guarani. Ko kuatiarogue heñói oñemoherakuâ hagua Guarani Ñe'ête ha Reko
Lengua Guarani

Ára Pyahu
jueves, 30 de abril de 2020
ÑANE ÑE’Ê GUARANI – CLASE DE IDIOMA GUARANI PARA NIÑOS (LECCIÓN 9)
ÑANE
ÑE'Ê GUARANI
NUESTRO
IDIOMA GUARANI
Clase
9 – Mbo'epy 9
Leer
original (hacer clic)
en
(https://lenguaguarani.blogspot.com/2020/04/nane-nee-guarani-clase-de-idioma_30.html)
Leer
también en
(https://dgaleanolivera.wordpress.com/2020/04/30/nane-nee-guarani-clase-de-idioma-guarani-para-ninos-leccion-9/)
Mba'etekópa
– Hola!
TRADUCCIÓN
DEL CASTELLANO AL GUARANI
Ahora
haremos unas traducciones usando palabras que aprendimos. Es muy
fácil. Así:
1.-
Aquella señora alta e inteligente
“Aquel
/ aquella” en Guarani es “AMO”. “Señora” es “KUÑAKARAI”.
“Alto, alta, altos, altas” es “YVATE”. “Inteligente,
inteligentes” es “ARANDU”. Entonces, “aquella señora
alta e inteligente” es “amo kuñakarai yvate ha arandu”
2.-
Aquel señor alto e inteligente
Aquí
lo único que cambiaremos es “señor” que es “KARAI”. El
resto sigue igual. Entonces, “aquel señor alto e inteligente” es
“amo karai yvate ha arandu”
3.-
“Camina bien y rápido” en Guarani se dice “oguata porâ ha
pya'e”
4.-
“Trabaja mal y despacio” en Guarani se dice “omba'apo vai ha
mbegue”
Ahora
vamos a traducir estas oraciones
5.-
“Aquella señora alta e inteligente camina bien y rápido”, y
para eso vamos a juntar el “1” con el “3”. Así, “Amo
kuñakarai yvate ha arandu oguata porâ ha pya'e”
6.-
“Aquel señor alto e inteligente trabaja mal y despacio”, y para
eso vamos a unir el “2” con el “4”. Así, “Amo karai yvate
ha arandu omba'apo vai ha mbegue”... y ya está. Muy fácil
Vean
como dicen Ale y Fer. Pemañami mba'éichapa he'i Ale ha Fer
LA
NEGACIÓN EN EL VERBO
Recuerdan
que en la conjugación, a cada pronombre (che, nde, ha'e, ñande,
ore, peê, ha'ekuéra) corresponde un indicador de número y persona
(a, re, o, ja (ña), ro, pe, o).
Cuando
vamos a conjugar en la FORMA NEGATIVA un VERBO ORAL, diremos:
Che
nda
Nde
ndere
Ha'e
ndo
Ñande
ndaja
Ore
ndoro
Peê
ndape
Ha'ekuéra
ndo
Luego
le unimos el verbo y al final el SUFINO “i” pero si el verbo
termina en “I” (sapukái), le agregaremos “ri”, así
“sapukáiri”
Y
cuando vamos a conjugar en la FORMA NEGATIVA un VERBO NASAL, diremos:
Che
na
Nde
nere
Ha'e
no
Ñande
naña
Ore
noro
Peê
nape
Ha'ekuéra
no
Luego
le unimos el verbo y al final el SUFINO “i” pero si el verbo
termina en “I” (ñani), le agregaremos “ri”, así, “ñaníri”
VERBO
ORAL “GUATA” EN LA FORMA NEGATIVA (Yo NO camino)
Che
ndaguatái es yo no camino
Nde
ndereguatái es tú no caminas
Ha'e
ndoguatái es él no camina
Ñande
ndajaguatái es nosotros no caminamos
Ore
ndoroguatái es nosotros no caminamos
Peê
ndapeguatái es vosotros / ustedes no caminan
Ha'ekuéra
ndoguatái es ellos no caminan
Lo
único que cambió fue “nda, ndere, ndo, ndaja, ndoro,
ndape, ndo” pero “guatái” no cambió.
VERBO
NASAL “ÑE'Ê” EN LA FORMA NEGATIVA (Yo NO hablo)
Che
nañe'êi es yo no hablo
Nde
nereñe'êi es tú no hablas
Ha'e
noñe'êi es él no habla
Ñande
nañañe'êi es nosotros no hablamos
Ore
noroñe'êi es nosotros no hablamos
Peê
napeñe'êi es vosotros / ustedes no hablan
Ha'ekuéra
noñe'êi es ellos no hablan
Lo
único que cambió fue “na, nere, no, naña, noro, nape, no”
pero “ñe'êi” no cambió.
LOS
CUATRO ELEMENTOS
Agua
se dice y – y
Tierra
se dice yvy – yvy
Viento
se dice yvytu – yvytu
Fuego
se dice tata – tata
Vean
como dice Alvarito.
Pemañami mba'éichapa he'i Alvarito
LAS
POSPOSICIONES
Equivalen
a las PREPOSICIONES del castellano pero siempre se escriben después
de la palabra a la cual refieren. Por ejemplo, “voy a casa” es
“Aha ógape”, es decir, “voy casa a”
Las
que tienen una sílaba se unen a la palabra. Así:
-”Pe”
es “en - a” y se usa con palabras orales. Por ejemplo, “voy a
Aregua” es “aha Areguápe”
-”Me”
es “en - a” y se usa con palabras nasales. Por ejemplo, “tiene
en su cabeza” es “oguereko iñakâme”
-”Re”
es “por”. Así, “está por la puerta” es “oî okêre”
-”Gua”
es “de - del” e indica pertenencia. Por ejemplo, “soy de
Piraju” es “che Pirajugua”
-”Gui”
es “de – del” e indica procedencia. Por ejemplo, “vengo de
Ita” es “aju itágui”
Vean
como dice Sofi.
Pemañami mba'éichapa he'i Sofi
Al
bebé Maxi le gusta la canción Che
mbo'eharépe (A mi maestra) – Mitâra'y Maxi oguerohory
purahéi Che mbo'eharépe
Y
ahora Adri les va a pedir, una vez mas, a todos los niñitos y
niñitas que se queden en su casa. Ella les dirá Quedate
en tu casa, Paraguay – Epyta nde rógape Paraguay
Y
Esto es todo por hoy – Ha apeve ko ára
Hasta
la vista niños – Jajoechajey peve mitâmimi
Mi
nombre es David Galeano Olivera –
Che cheréra David Galeano Olivera
Soy
el profesor de Guarani – Che niko Guarani Mbo'ehára
ooo000ooo
Ver
YOUTUBE,
Lección
1,
en (https://www.youtube.com/watch?v=xxNgTp2vJLU&t=5s)
Lección
2,
en (https://www.youtube.com/watch?v=CgrgOCifTMk&t=11s)
Lección
3,
en (https://www.youtube.com/watch?v=NkazFcDGEpA&t=670s)
Lección
4,
en (https://www.youtube.com/watch?v=o6-QrgPDqhU&t=11s)
Lección
5,
en (https://www.youtube.com/watch?v=tQ32ytVPpbY)
Lección
6,
en (https://www.youtube.com/watch?v=R7T6JC4gfOs)
Lección
7,
en (https://www.youtube.com/watch?v=ONNC5Czx-ow)
Lección
8,
en (https://www.youtube.com/watch?v=CWwckxpAlB0)
Lección
9
en (https://www.youtube.com/watch?v=tkDOffjQMYM)
ooo000ooo
Leer
LECCIÓN
8,
en
(https://lenguaguarani.blogspot.com/2020/04/nane-nee-guarani-clase-de-idioma_20.html)
miércoles, 29 de abril de 2020
lunes, 27 de abril de 2020
domingo, 26 de abril de 2020
27 DE ABRIL: DÍA DEL PATRIMONIO CULTURAL DEL PARAGUAY - PARAGUAY MBA'E TEETE ÁRA
27 DE ABRIL: DÍA DEL PATRIMONIO CULTURAL DEL PARAGUAY - PARAGUAY MBA'E TEETE ÁRA
Ohai:
David Galeano Olivera
Leer
original (hacer clic)
en
(https://lenguaguarani.blogspot.com/2020/04/27-de-abril-dia-del-patrimonio-cultural.html)
Leer
también en
(https://dgaleanolivera.wordpress.com/2020/04/26/27-de-abril-dia-del-patrimonio-cultural-del-paraguay-paraguay-mbae-teete-ara/)
Ára
27
jasyrundy
niko ojegueromandu'a PARAGUAY
MBA'E TEETE ÁRA
ha upépe ijapaite umi ñane retà ha ñane retâygua rembikuaa ha
rembiapo, techapyrârô, mba'ejegua
(ñanduti, ao po'i, poyvi, ovecha rague ha ambuéva), hi'upyrâ
(chipa, chipa guasu, sópa, so'o apu'a, vori vori, mbeju, kaguyjy,
kiveve, terere, ka'ay umíva), ñembosarái
(tuka'ê, tata ári jehasa, yvyrasŷí,
tikichuéla ha ambuéva), jeroviapy
(póra, pombéro, luisô, jasy jatere, karai vosa umíva), mombe'upy
(Tupâsy Ka'akupe, Kurusu Duarte, Kurusu Isabel, Guarani ha Tupi),
ñanakuéra
(kokû, parapara'i, ka'arê, kavaju ruguái, amba'y, tarope, ñandypa,
jate'i ka'a, jaguarete ka'a, ka'ahe'ê ha ambuéva), mba'asykuéra
ha imonguera (ohéo,
kambyrujere, py'aruru, tembevo), ha heta ambue mba'e ohechaukáva
ñane retâ reko.
El
día 27
de abril
de cada año se celebra el DÍA
DEL PATRIMONIO CULTURAL DEL PARAGUAY,
tomando en consideración que en esa fecha, pero del año 1988.
la República del Paraguay ratificó ante la UNESCO su adhesión a la
Convención
sobre la Protección del Patrimonio Mundial, Cultural y Natural,
celebrada en París
en 1972
(Carta
de París).
La fecha 27 de abril fue instituida en el año 2013 por la Secretaría
Nacional de Cultura apoyada por la Cámara de Anunciantes del
Paraguay (CAP), al cumplirse 25 años de aquella ratificación
paraguaya.
sábado, 25 de abril de 2020
CORONAVIRUS - EJERCITARIOS - TEMBIAPORÂ
CORONAVIRUS - KORONAVÍRU
EJERCITARIOS - TEMBIAPORÂ
Ohai: David Galeano Olivera
Leer
original (hacer clic)
en
(https://lenguaguarani.blogspot.com/2020/04/coronavirus-ejercitarios-tembiapora.html)
21-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 1
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Ápe
oho ndéve ko'ã ñe'ẽñemi. Emohendaporãmína jahechápa rejuhu
pe ha'etéva. Mymba réra memete hína...
1.
Karimbu
2.
Jakara
3.
Vakaju
4.
Rakava
5.
Verata
6.
Rejkaa
7.
Visruu
8.
Rẽmkyu
8.
Jaaugn
9.
Nambipa
10.
Pkaysu
11.
Kyrãañ
12.
Rembea
13.
Suuagyr
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
22-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 2
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Ápe
oho ndéve ko'ã táva ha tenda réra, jahechápa reikuaa mba'e
Tetãpehẽ (Departamento)-guápa...
1.
Kuruguaty
2.
Minga Guasu
3.
Juty
4.
Pirapo
5.
Itakora
6.
Javevyry
7.
Karapegua
8.
Chako'i
9.
Itape
10.
Karajao
11.
Yvyja'u
12.
Chiriguélo
13.
Karaguatay
14.
Chore
15.
Guarambare
16.
Choveréka
17.
Yrendague
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
22-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 3
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Ápe
oho ndéve ko'ã ñe'ẽñemi. Emohendaporãmína jahechápa rejuhu
pe ha'etéva. Ka'avo réra memete hína...
1.
Tiava
2.
Ndamaku
3.
Vimndua
4.
Kovpaa
5.
Jundmay
6.
Saaar
7.
Eytj
8.
Iaand
9.
Virgaau
10.
Riaurp
11.
Aauig
12.
Rũvaypu
13.
Kajambo
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
22-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 4
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Ápe
oho ndéve ko'ã ñe'ẽnga ndojehaipáiva. Emojoapymína ipahapegua,
jahechápa reikuaa...
1.
Ahaséma ógape he'íje...
2.
Chéngo ha'emínte he'íje...
3.
Cherechapáma he'íje...
4.
Kóva ivai he'íje...
5.
Cada cosa henda he'íje...
6.
La unión hace la fuerza, he'íje...
7.
Oikova'erã oikopáma he'íje...
8.
Único que me queda bien, he'íje...
9.
Arriéro rekorei...
10.
Kuña retyma karẽ...
11.
Oparei vaka piru
12.
Arriéro tova jepoka...
13.
Výro ha yvyra karẽ...
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
24-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 5
1.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ñapo’êramo
hesápe okaru
2.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Peteî
karai po’i oike ka’aguýpe ha osê iñakâ rehe ysypo
3.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ikûre
mante oguatáva
4.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Peteî
kuña sa’yju oike kotýpe ha osê hova pytâ
5.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ipoty
itaju ha hi’a kuarepotî
6.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Inambi
rehe oguatáva
7.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Kuarahy
osêha gotyo, iñakârapu’â; kuarahy oikeha gotyo, ojayvy
8.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Kamba
rye guasu hetyma mbohapýva
9.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ijyképe
hague ha mbytépe iperô
10.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Iñakâ
mokôi, hesa irundy ha huguái peteî
11.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ijape
kuarepotî ha ikorasô itaju
12.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Kuñakarai
hû guasu oguapýva apyka itaju Ari
13.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ka’aguýpe
ojejapo ha tupâópe opa
14.
Maravichu, maravichu mba’émbotepa…
Ko’êvo
opu’â ha pyhare oke
15.
Maravichu, maravichu, mba’émbotepa…
Hye
hovyû ha hova pytâ
16.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ka’aguýpe
oñemoña ha ýpe upéi oikove
17.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Ndeha,
cheha, ndeha, cheha
18.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Jajopy
ipy’ape ha okapu
19.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Oikévo
hatâ ha osêvo hu’û, morotî ha osyry
20.
Maravichu, maravichu mba’émbotepa…
Ko’êvo
oke ha pyhare opu’â
21.
Maravichu, maravichu, mba’émotepa…
Cherecháva
ndachepotái há chepurúva ndacherechái
---
26-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 6
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Eremína
chéve, jahechápa reikuaa mba'e TÁVApe ojejapo ko'ã MBA'EJEGUA
(artesanía)...
1.
Poyvi
2.
Ñanduti
3.
Ao po'i
4.
Poncho 60 listas
5.
Chipa
6.
Karanda'yguigua
7.
Eiraguigua
8.
Typycha
9.
Mba'ehe'ẽ
10.
Tujúgui
11.
Vakapipoguigua
12.
Vakapipopo - manga (pelota)
13.
Ovecha rague
14.
Itaguigua
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
26-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 7
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Eremína
chéve, jahechápa reikuaa mávapa ko'ã ÑE'ẼPOTY (poesia)
apohare...
1.
Che kamba resa jajái
2.
Ñemitỹ
3.
13 Tujutĩ
4.
Che kuãirũ resa
5.
Neporã che Paraguay
6.
Nde resa kuarahy'ãme
7.
Panambi vera
8.
Mandu'arã
9.
Ñane aramboha
10.
Mombyry guive
11.
Che lucero aguaiy
12.
Aikosénte
13.
Che mbo'eharépe
14.
Che pykasumi
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
29-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 8
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Eremína
chéve, jahechápa reikuaa mávapa ko'ã aranduka apohare...
1.
La civilización Guarani
2.
Ayvu Rapyta
3.
Ñande Ypykuéra
4.
Cultura Guarani
5.
Kalaito Pombéro
6.
Yvy Pytã
7.
Folklore del Paraguay
8.
Gran Diccionario Avañe'ẽ
9.
Mundo Folklórico Paraguayo
10.
Las culturas condenadas
11.
Perurima rapykuere
12.
De la sabiduría popular
13.
Las 100 mejores poesías en Guarani
14.
El arte de la Lengua Guarani
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
30-03-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 9
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Emyenyhẽmína
pe hembýva, jahechápa reikuaa ko'ã ñe'ẽnga...
1.
Akirirîma, he’íje...
2.
Ahaséma ógape, he’i...
3.
Argel ndahi’órai, he’íje...
4.
Adio mi noche sin luna, he’íje...
5.
Aháta aju, he’i...
6.
Ahí está el golpe, he’i...
7.
Argel ndahi’órai, he’íje karaja...
8.
Hay tiempo para llorar, he’i...
9.
Che ndaka’úi, he’i...
10.
Che capricho-pe amanóne, he’i...
11.
Chéngo ha’emínte, he’i...
12.
Che jeýma, he’íje...
13.
Eremijey, he’íje...
14.
En fín, he’íje cuento...
15.
Eheja che cargo-pe, he’íje sargento...
16.
He’ô la y, he’íje...
17.
He korócho, he’íje mbói ho’úrô...
18.
Haku la añaretâ’i, he’íje aña...
19.
Hapo’íva hapoguasúvare, he’íje ombotýrava mandi’o...
20.
Ivai la situ, he’íje...
21.
Increible, he’íje pira...
22.
Imba’énte ñame’ê chupe, he’íje vakápe ome’êva’ekue...
23.
Ivai la cuadro, he’íje kururu oma’érô ijehe...
24.
Japyta upéicha, he’íje...
25.
Jaharei katu hese, he’íje ojeroky...
26.-
Ya cherehechapáma, he’íje...
27.
Jaikove, he’íje mondaha...
28.
Kavalete, hei...
29.
Kóa ivai, he’íje imemby...
30.
Cáda cosa henda, he’íje oguerováva iky...
31.
La unión hace la fuerza, he’íje...
32.
Ndaipóri jagua tapépe, he’íje mbarakaja oho javerô...
33.
Ña’aguata, he’íje iména...
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
02-04-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 10
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Eremína,
jahechápa reikuaa, mávapa ñe'ẽ tĩgua (palabras nasales) ha
mávapa ñe'ẽ jurugua (palabras orales)...
1.
Nambi
2.
Jaguarete
3.
Ju'ái
4.
Ka'asapa
5.
Ñe'ẽ
6.
Mbaraka
7.
Angete
8.
Takuára
9.
G̃uahẽ
10.
Avati
11.
Mondoro
12.
Mbeju
13.
Pyhare
14.
Ñana
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
02-04-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 11
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Eremína,
jahechápa reikuaa, mávapa tero, téra ysaja'apýva (palabras
triformes) ha mávapa tero, téra ysajateĩva (sustantivos
uniformes)...
1.
Kururu
2.
Avati
3.
Retyma
4.
Óga
5.
Panambi
6.
Manduvi
7.
Hye
8.
Ra'ãnga
9.
G̃uaig̃ui
10.
Pysã
11.
Resa
12.
Tĩ
13.
Rogue
14.
Ao
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
---
02-04-2020
JAHECHÁPA
REIKUAA 12
Che
Irũ, ñañembosaraimína Guaraníme.
Eremína,
jahechápa reikuaa, mba'éichapa oje'e avei (ñe'ẽ juehegua)...
1.
Tupã
2.
Óga
3.
Yvypóra
4.
Mesa
5.
Pa'i
6.
Korasõ
7.
Tembi'u
8.
Techapyrã
9.
Mano
10.
Vosa
11.
Japu
12.
Akãrague
13.
Pohanô
14.
Tavyrai
Aha'ãrõ
ne mbohovái. Embokuchúke ne akã
Suscribirse a:
Entradas (Atom)