Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

lunes, 12 de enero de 2026

GUMERSINDO AYALA AQUINO

GUMERSINDO AYALA AQUINO

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en (https://lenguaguarani.blogspot.com/2026/01/gumersindo-ayala-aquino.html)


       Gumersindo Ayala Aquino nació en la Ciudad de Villarrica, Departamento de Guaira, República del Paraguay; el día 13 de enero del año 1910. Su padre fue el señor Pablo Ayala y su madre la señora Dolores Aquino. Gumersindo Ayala Aquino heñoi'akue táva Villarrica,Tetãpehẽ Guaira, Paraguay Retãme, ára 13 jasyteĩ ary 1910-pe. Itúva ha'eva’ekue karai Pablo Ayala ha isýkatu kuñakarai Dolores Aquino.



       En su juventud, Gumersindo Ayala Aquino empezó a escribir sus primeras poesías en Guarani. Imitârusúpe, Gumersindo Ayala Aquno ohaiñepyrûkuri ñe'êpoty Guaranime.


       A los veinte años formó el “Trío Guaireño” y de esa manera recorrió varios países. En el año 1949, en la República de México publicó su obra llamada “Apytu’ũ poty”. Posteriormente, en el año 1967 publicó su obra titulada “Al nacer la Ciudad". Mokõipa ary ombotývo omoheñóikuri purahei'aty "Trío Guaireño" ha upeichahápe oikundaha ambue tetã rupi. Ary 1949-pe, México retãme, onohẽkuri hembiapo hérava "Apytu'ũ poty". Ary 1967-pe, iñapysê hembiapo hérava "Heñóivo Tavaguasu".


       Gumersindo Ayala Aquino también escribió en Guarani: "Yvyra'ỹi omymýiva", "Aikosénte" ha "Che angapýpe Tupã". Gumersindo Ayala Aquino avei ohai Guaraníme: "Yvyra'ỹi omymýiva", "Aikosénte" ha "Che angapýpe Tupã".


       Gumersindo Ayala Aquino falleció en la Ciudad de Asunción, República del Paraguay; el día 29 de febrero del año 1972. Gumersindo Ayala Aquino.omanókuri Táva Paraguaýpe, Paraguay Retãme ára 29 jasykôi ary 1972-me.


ÑEMBOJARÚPE MITÄICHA


I

Mba’éiko pe rerekóva

Che reindy che ã raháva

Porãgui rejajaipáva

Ndepajépiko añete

Ajevérö peichaite

Aimemíramo nde ypýpe

Che akã guive che py peve

Chepirĩmba katuete


II

Hi’ãiténtemako chéve

Nendive ñemihaitépe

Jaikomi ñe’ẽ mbeguépe

Ku mitãicha oñondive

Ha py’ỹi ijami vove

Tajajuecha hi’ãhápe

Ha upépe ñemihápe

Ñembojarúpe ñaime


III

Jaikomínte ku mitãicha

Ha tañaime ojoypýpe

Tañama’ẽ ojuehe

Ha ñande po upe jave

Mitãicha ñembojarúpe

Toñoñatõi mborayhúpe

Taikyrỹi ñande rete


IV

Cherejamínte ku mitãicha

Mbeguekatu ha hekópe

Tajapichy ko che pópe

Nde áva ha nde rova

Ha upévo tañemboja

Ha vevuimi gua’uhápe

Torohetũ nde syvápe

Ha togue ko che angatã


V

Upéichante jaikokuévo

Vy’a ha mborayhúpe

Reñomíva nde jurúpe

Pe eíra re’ẽte

Ne rembégui taipyte

Ku yva jaipyteháicha

Ha upe rire ku mitãicha

Japukavýnte ojupe


VI

Ha che upépe vy’águi

Tajamive ne rendápe

Ha che po kirirĩháme

Tomokyrỹi nde rete

Ha ha’úvo nde eirete

Tachejopy nde jyvápe

Ha tajaiko joayhupápe

Ku mitãicha oñondive