Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

lunes, 31 de diciembre de 2012

¡VY'APAVÊ ARY PYAHÚRE - FELIZ AÑO NUEVO!

¡FELIZ AÑO NUEVO – VY’APAVÊ ARY PYAHÚRE!

Ko ary pyahu
Que el año nuevo

Tombogue opaite jehasa asy, mba’asy,
Apague todos los malos momentos, enfermedades,

Py’aro, kyhyje, py’amirî, py’araku ha vy’a’ŷ,
Rencores, miedos, debilidades, infortunios y tristezas,

Ha hendaguépe…
Y que en lugar de los mismos…

Tomyenyhê pende rekove teko porâve, tesâi,
Colme sus vidas de un mejor vivir, salud,  

Mborayhu, jerovia, py’aguasu, po’a ha vy’apavêgui
Amor, confianza, fortaleza, éxito y felicidad

¡Vy’apavê ary pyahúre
Feliz Año Nuevo!



ooo000ooo

AÑO NUEVO – ARY PYAHU
Ohai: David Galeano Olivera

            El día 31 de diciembre todos los seres humanos se aprestan para el fin de año y para recibir, el día 1 de enero, al año nuevo. Así como en la Navidad, todos los miembros de la familia se reúnen en la casa de los padres para recibir con alegría al año nuevo. Ára 31 jasypakôi jave mayma yvypóra oñembosako’i ary paharâ ha omomaiteívo, ára 1 jasyteî jave, ary pyahu oñepyrûva. Arareñóime ojehuhaguéicha, oñopehênguéva ijatypaite tuvakuéra rógape upépe oñemomaitei haĝua, py’arorýpe, ary pyahúpe.

           En la noche de fin de año todos acostumbran a vestir ropas nuevas y de color blanco, que alude a la pureza y la limpieza con que todos inician este nuevo año, garantizando también la buena salud y la ausencia de enfermedades. Ary paha pyharépe opavave omondéjepi ao pyahu ha isa’y morotîva, he’iséva opavave omoñepyrûha tekomara’ŷ ha tekopotîme pe ary pyahu; ha avei pe ary henyhê haĝua tesâigui ha upekuévo taipore’ŷ mba’asykuéra.

           Entre las creencias está aquella que consiste en limpiar la casa y las piezas, deshaciéndose de la “basura”, de los objetos obsoletos o en deshuso; y luego, renovando la ubicación de los distintos objetos de la casa. Así también, a la medianoche, más de uno, cumplirá con otras creencias como: 1)Sentarse frente al pesebre, encender una vela y pedir un deseo al Niño Jesús; 2)Vestir ropas o calzar zapatos de color amarillo, para atraer el dinero y la felicidad; 3)Cruzar la calle con una valija en la mano presagiando un viaje largo durante el nuevo año; 4)Comer doce uvas con cada uno de los doce repiques de la campana, pidiendo un deseo con cada uva; 5)Subir a una silla o la escalera para obtener ascensos y mejoras en todos los aspectos de la vida; 6)Derramar un vaso de agua hacia la calle para deshacerse de las penas, las tristezas y las amarguras; o 7)Juntar tres piedras y guardarlas en la casa, simbolizando salud, dinero y amor. Umi jeroviapy apytépe, oî pe ñemopotî rehegua; upeháre oñemopotîva’erâ óga ha kotykuéra; oñemombopava’erâ “yty” oîva guive, avei oñemombova’erâ umi mba’e tuja térâ ndojepuruvéiva; ha upéi, oñemohendapyahupava’erâ opaite mba’e ogapypegua. Upéicha avei, pyharepyte jave, oîva’erâ katuete omoañetéva ko’â jeroviapy, hetave apytépe: 1)Oguapýva mymbakeha renondépe, omyendy tataindy ha ojerurévo Mitâ’i Hesúpe peteî mba’e oipota térâ oikotevêva; 2)Omondéva ao térâ sapatu sa’yju ohupyty haĝua pirapire ha vy’apavê; 3)Osêva hógagui ha ohasáva tape peteî aoryru ipópe ohupyty hagua peteî jeho puku; 4)Ho’úva pakôi úva ipu aja pakôi jey pe itapu; ha upekuévo ojerurereva, peteîteî, 12 hemikotevê; 5)Ojupíva peteî apyka ári térâ peteî jupiguejyha ohupyty haĝua jehechakuaa ha tekoporâve hekove pukukuépe; 6)Oñohêva peteî kagua y hóga okára gotyo omombiávo teko’asy, vy’a’ŷ ha py’aro; térâ 7)Ombyatýva mbohapy ita ha oñongatúva hógape, ohupyty haĝua tesâi, pirapire ha mborayhu.


           Cerca de la medianoche se sirve la cena familiar, en medio de explosiones de petardos y música, en un ambiente de bullicio, risas y buenos deseos; y ya a la medianoche, se recibe al año nuevo en medio de besos y abrazos. Cómo en Navidad, sí alguien se duerme antes de la medianoche, recibe el sobrenombre de “kure hû (cerdo negro)”. Pyharepytepotávo oiko oñopehênguéva karupyhare, mbokapu ha purahéi pa’ûme; ayvu, puka ha ñe’ême’êngatúpe; ha oĝuahêvo pyharepyte, opavave omomaitei ary pyahu, ñehetû ha ñeañuâ apytépe. Arareñoimeguáicha, oîramo okéva pyharepyte mboyve, upévape ojehero “kure hû”.
         


ooo000ooo


¡VY’APAVÊ ARY PYAHÚRE OPAVAVÉPE - FELIZ AÑO NUEVO A TODOS!

ooo000ooo


FALTAN CINCO PA’ LAS DOCE, GUARANIME
PO ARAVO’I PAKÔIRÂ
Versión Guarani: Elsa Cheaib

I

Tupaôpe umi campana ipujoáma
Oikuaaukáma Navidad aiĝuieteha
Vy’aite ary paháre oĝuahêmbáma
Ñeañuâ ápe ha pépe jahecha
Vy’aite ary paháre oĝuahêmbáma
Ñeañuâ ápe ha pépe jahecha

II

Po aravo’i pakôirâ
Opapoteite ko ary
Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua
Po aravo’i pakôirâ
Opapoteite ko ary
Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua

III

Cheñyrô ahahaguére vy’ahágui
Oîháre ndaikatúvai tesarái
Che symi iporâite chera’ârôva
Oĝuahêvo Año Nuevo ha Navidad
Che symi iporâite chera’ârôva
Oĝuahêvo Año Nuevo ha Navidad

IV

Po aravo’i pakôirâ
Opapoteite ko ary
Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua
Po aravo’i pakôirâ
Opapoteite ko ary
Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua


Rehendusérô FALTAN CINCO PA’ LAS DOCE, GUARANÍME opurahéiva PARAGUAY TRES; ehesakutu ko’ápe: (http://www.youtube.com/watch?v=xHKiL-JTWfM&feature=youtu.be)



ooo000ooo





domingo, 30 de diciembre de 2012

ÑANDEJÁRA GUASU

ÑANDEJÁRA GUASU
Ohai: David Galeano Olivera

       El tercer domingo del mes de enero, se celebra el DÍA DE ÑANDEJÁRA GUASU (EL DULCE NOMBRE DE JESUS), en la Ciudad de Pirivevúi, Departamento de Cordillera, Paraguay. Es una tradición muy antigua que se fundamenta en un leyenda, cuyo téxto es el siguiente...

Ñandejára Guasu 2020, con chiripa y paño bordados al estilo "60 listas"



MOMBE'UPY – LEYENDA: ÑANDEJÁRA GUASU
Ohai: David Galeano Olivera

            Ymáje ojehepyme'ê haĝua yvyra ha ka'a Santani ha Ka'aguasugua, ojererúmi kárreta há mburika ári Altos yvyty rupi, Paraguay peve.
  
            Peteî ára, oĝuahê mburika rysýi peteî oga'i peve. Upépe opytáta hikuái kuimba'ekuéra opytu'u ha oke haĝua. Upémarô mburika rysýi sâmbyhyhára ohechakuaa okañyhague ichuguikuéra peteî mburika, upehaguére he'i peteîme ohomi haĝua oheka. Heta  oheka  rire, upe kuimba'e, ojuhúsapy'a mburika, ho'uhina kapi'ipe; ha umi mba'e ogueruva'ekue hi'ári ndaje isarambipa oparupirei. Oñepyrûtavo ombyaty umi mba'e, hesahósapy'a peteî mba’e rehe vakapípe oñemboapéva ha ojejokuapáva; upéicharôjepe, ohejánte upépe. Oĝuahêvo oga'ípe, omombe'u sâmbyhyhára ha iñirûnguérape upe ohechava'ekue. Sâmbyhyhára he'i chupe ojevyjey ha ogueru haĝua mba’e ohechava'ekue. Upéicha ojapo ha vokóikema ogueru ondive upe mba'e.

            Ojora hikuéi ha ojuhu pype peteî kurusu yvyrágui ijapopyréva, oguerekóva ijehe Hesukirito ra'ânga,  ijyva  ñemomŷiva. Pya'e herakuâ opa rupi upe ojehuva'ekue, ha maymávante oñeporandu moôguipa oiméne osê térâ mba'eicha haĝuápa ou upepete peve upe ta'ânga.

           Heta oî he'íva Hesuitakuéra rembiapoha. Maymávante oipota imba'erâ upe kurusu; umíva apytépe oîva'ekue kuimba'e ojuhuva'ekue, avei mburika rysýi sâmbyhyhára, ha oga'i jára. Upemarô, sâmbyhyhára ojapyhy ta'ânga ha omoî mburika okañyva'ekue ári; he he'i oguerahataha Pirajúpe. Oñepyrûjeýje oguata mburika rysýi, upéicharôjepe upe mburika ogueraháva kurusu ndoguataséi. Upémarô, oñembohasa ambue mburika ári kurusu, ha upeichaiténte  oikojey, upépe katu upe mburikáháma ndoguataséi.

            Heta ohechakuaa upe jave Ñandejára oipotaha upépente opyta kurusu. Upémarô, sâmbyhyhára  oĝuahê peteî ñe'ême iñirûnguéra ndive opyta haĝua hikuái ohasa pyhare upépe. Upe  ka'arúpe sâmbyhyhára hasykatúsapy'a, ha ka'arupytûvo omanóma katu.  Maymáva he'ijoa ojehejahaĝuántema upépe kurusu, oga'i jára oñangareko haĝua hese. Upépe ha upe guive oñepyrû, aipo Ñandejára Guasu, herakuâ oparupiete.

            Ohasáva guive upérupi ohejava'erâ katuete pirapiremi, ha py'évoi oñemopu'âma peteî Tûpao'i, ijatyhápe kuimba'e ha kuña omomorâ  haĝua  Ñandejára  Guasúpe, upe  tenda ojeheroraêkuri Capilla Guasu, ha upe rire heñói upégui Táva Pirivevúi jaheróva ko'áĝa.


  
  


  





ooo000ooo

Ñandejára Guasúpe oñemomorâjepi arateî mbohapyha jasyteîme (tercer domingo de enero), tupâo Dulce Nombre de Jesús, Pirivevúipe. Ehecha upéva rehegua ko’ápe:

1.- ÑANDEJÁRA GUASU 2020 - ÑEMBO'E, en (https://www.youtube.com/watch?v=Bc_WnhEA4B0)

2.- ÑANDEJÁRA GUASU 2020 - PROCESIÓN, (https://www.youtube.com/watch?v=rGL5lYopS4s)

3.- ÑANDEJÁRA GUASU – ÑEMBO'E, en (https://www.youtube.com/watch?v=nFoHcKJRoDs)

4.- ÑANDEJÁRA GUASU – SANTOS, en (https://www.youtube.com/watch?v=dSgYQMYxznQ)

5.- ÑANDEJÁRA GUASU – PROCESIÓN, en (https://www.youtube.com/watch?v=eeBQm2j_Nb8)

6.- ÑANDEJÁRA GUASU – MISA, en (https://www.youtube.com/watch?v=EbnWoSaspfc)



ACTO DE GRADUACIÓN EN ITURBE

REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

GRADUACIÓN EN ITURBE
       El jueves 27 de diciembre de 2012, a las 09:00 horas, la Regional Iturbe del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, realizó en el Polideportivo Municipal de la Ciudad de Iturbe; el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani; y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron de la ceremonia, el Ing. Darío Cabral, Intendente Municipal de Iturbe y señora, Prof. Rosmary Rojas; el Lic. Alcirio González Benítez, Supervisor Administrativo del Ministerio de Educación, Región 3, Guaira; y la Lic. Nancy Beatriz Vera de Núñez, Docente de la Regional. También hubo una recordación a la Lic. Mirna Isabel López López. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuri upe tembiapo Tembikuaajára Castorina González de Vecca.
Mbo'ehára pyahu 2012, Táva Iturbe-pe
Tembikuaajára Castorina González de Vecca, ATENEO Sâmbyhyhára Iturbe-pe
Mbo'ehára ikatupyryveva'ekue
Mbo'ehára Alcirio González, Supervisor Administrativo MEC
Ing Darío Cabral, Intendente Municipal de Iturbe - Guarani ñe'ê rayhuhára añetete
David Galeano Olivera ombohasa hemiandu ijatyva'ekuépe
Ijatyva'ekue
       Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára
davidgaleanoolivera@gmail.com
ateneoguarani@tigo.com.py

ooo000ooo

ACTOS DE GRADUACIÓN EN VILLETA Y PARAGUARI

REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

ACTOS DE GRADUACIÓN EN VILLETA Y PARAGUARI
GRADUACIÓN EN VILLETA
       El miércoles 26 de diciembre de 2012, a las 09:00 horas, la Regional Villeta del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, realizó en la Escuela Básica Adolfo María Monges de la Ciudad de Villeta; el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani; y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron de la ceremonia, la Srta. María del Rosario Solís, Directora de Cultura de la Municipalidad de Villeta; y las Mbo’ehára Gladys Rejala de Vallejos y Laura Noemí Centurión, madrinas de la promoción; además de autoridades educativas de la zona. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuri upe tembiapo Tembikuaajára Catalino Gilberto Recalde.
Mbo'ehára pyahu 2012, Tava Villeta-pe
Tembikuaajára Catalino Gilberto Recalde, ATENEO Sâmbyhyhára Villeta-pe
Mbo'ehára Ricardo, ikatupyryveva'ekue Guarani ñemoarandúpe
David Galeano Olivera ohenduka iñe'ê
Luján Anahi Centurión ijerokykuaaiterei ñanemba'ete
Ijatyva'ekue
Laura Noemí Centurión, Catalino Gilberto Recalde, Gladys Rejala de Vallejos ha David Galeano Olivera
GRADUACIÓN EN PARAGUARI
       Asimismo, el miércoles 26 de diciembre de 2012, a las 17:00 horas, la Regional Paraguari del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, llevó a cabo en la Escuela Básica 6497 Laurena Francia, de la Compañía Cerro León, Distrito de Paraguari; el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani; y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron de la Ceremonia los Mbo’ekuaahára Venancio Martín Tillner Aquino y Virginia Benítez. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuri upe tembiapo Mbo’erekokuaahára Porfiria Orrego Invernizzi.
Mbo'ehára pyahu 2012, Tava'i Cerro León, Paraguarípe
Mbo'erekokuaahára Porfiria Orrego Invernizzi, ATENEO Sâmbyhyhára Paraguarípe
Mbo'ehára Eugenia ikatupyrýva Guarani ñemoarandúpe
Mbo'ekuaahára Venancio Martín Tillner Aquino omotenondékuri aty guasu
David Galeano Olivera ombohasa hemiandu opavavépe
Ijatyva'ekue
Martincito, oñe'êkuaa Guaraníme...
       Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára
davidgaleanoolivera@gmail.com
ateneoguarani@tigo.com.py

ooo000ooo

MBOKAJA

MBOKAJA
Ohai: David Galeano Olivera

I
Mbojaka,
Yvýgui resêva
Rembojeguakávo Paraguay retâ
Jaha jahahápe
Ñu, ka’aguy, yvyty rupi
Ne ra’ânga jahecha
Rejupi yvate gotyo
Vaicha reĝuahêtava yvága rokême
Po’i, puku, repu’â
Rejehechauka ko yvy ape ári
Ndaipóri Tupâ remimoîngue apytépe
Ndehegui ojekuaavéva Guarani retâme
Mbojaka,
Yvýgui resêva
Rembojeguakávo Paraguay retâ

II
Mbokaja,
Tupâ remimoîngue
Rejehayhuetéva
Nde retére oîva
Oîetehaguéicha ojepurupa
Mboja’opyre ndepuru hikuái óga yke
Ha upépe mbokaja yguépema rejekuaa.
Nde a hi’aju vove
Ho’ávo yvýpe tembi’u porâ
Omohyĝuatâva ava ha mymbápe
Ko’ápe ha pépe jahecha yvypóra
Kyre’ŷ ojokáva nde a porâite ha iku’ipyrévo
Ichugui oiko, sa’ive javérô, chipa mbokaja
Ỹrô avei ka’ay he’ême nandejojahái
Nde ha’égui, mbokaja ku’i, tesâi me’êha.
Nde rogue katu
Mymba rembi’u ojecharamóva
Ha upéicha avei oî nde rogue oipurúva
Ojapo haĝua inimbomimi
Ha uperiremínte oiko ichugui tekove ao
Upéichako nde…
Mbokaja,
Tupâ remimoîngue
Rejehayhuetéva

III
Mbokaja,
Nde poty sa’yju oañuâmba ko ñane retâ
Ha hyakuânguépe omombe’u
Oĝuahêmaha Tupâra’y ára
Tuichaite mba’e ñande rekoha
Hetaite mba’e iporâporâva upépe oî
Umíva apytépe, ijojaha’ŷva, mbokaja ryakuâ
Mitâ, kakuaa, oîmihaguéicha
Ohekajoa, itajurôguáicha, umi nde poty
Ha omohenda, jeguakárô, oga’i marangatúpe
Ohenonde’ávo Tupâra’y, Hesukirito, arareñoiha
Upépe reime ka’avove’i, pakova,
Sandia ha merô ndive ha oñondive
Pemoherakuâ mba’e guasuete oikopotaitéva
ha ombohorýva mayma rekove.
Nde rupive ko ñane retâme opavavete oikuaa
Araka’etépa hína oguejyjey ko yvy ape ári
Ku Ipu’akapáva, vy’apavê jára, ombopiro’ýva ñane korasô
Mbokaja,
Nde poty sa’yju oañuâmba ko ñane retâ
Ha hyakuânguépe omombe’u
Oĝuahêmaha Tupâra’y ára


ooo000ooo

Ver MBOKAJA, en (https://www.youtube.com/watch?v=cufbUzLNQig&t=56s)


ACTOS DE GRADUACIÓN EN TOVATÎ Y 1º DE MARZO

REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

ACTOS DE GRADUACIÓN EN TOVATÎ Y 1º DE MARZO
GRADUACIÓN EN TOVATÎ
       El viernes 21 de diciembre de 2012, a las 11:00 horas, la Regional Tovatî del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, realizó en la Quinta Cabri de la Ciudad de Tovatî; el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani; y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron de la ceremonia, como padrinos, los Mbo’ehára Eusebio Florentín, Ninfa Mendieta ha Elisa Ruíz de Vázquez. Condujo el acto el Mbo’ehára Fernando Ortega. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Selva Concepción Acosta Gallardo, Sabina Antonia Ovelar Cabrera, Rubén Ovelar Olmedo ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuri upe tembiapo Mbo’erekokuaahára Felipe Nery Miranda.
Mbo'ehára pyahu 2012, Táva Tovatîme
Mbo'erekokuaahára Felipe Nery Miranda, ATENEO Sâmbyhyhára Tovatîme
Mbo'ehára Hugo ikatupyryvékuri iñirûnguéra apytépe
Mbo'ehára Guillermina avei ikatupyryvékuri iñirûnguéra apytépe
Mbo'ekuaahára Marisa ikatupyryvékuri iñirûnguéra apytépe
Mbo'ekuaahára pyahu, Táva Tovatîygua
Temimbo'e omohu'âva Guarani Ñe'ête Mbo'esyry Kuaa'ypy
Ijatyva'ekue
GRADUACIÓN EN 1º DE MARZO
       Igualmente, el viernes 21 de diciembre de 2012, a las 12:00 horas, la Regional 1º de Marzo del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, llevó a cabo en la Quinta Cabri de la Ciudad de Tovatî; el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani; y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Selva Concepción Acosta Gallardo, Sabina Antonia Ovelar Cabrera, Felipe Nery Miranda ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuri upe tembiapo Tembikuaajára Rubén Ovelar Olmedo.
Mbo'ehára pyahu 2012, Táva 1º de Marzo-ygua
Tembikuaajára Rubén Ovelar Olmedo, ATENEO Sâmbyhyhára 1º de Marzo-pe
Mbo'ekuaahára Fernando Ortega omotenondékuri aty guasu
Temimbo'e omohu'âva Guarani Ñe'ête Mbo'esyry Kuaa'ypy
Los Ortega ombopy'arorýkuri opavavépe purahéi ñanemba'éva rupive
ijatyva'ekue
       Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára
davidgaleanoolivera@gmail.com
ateneoguarani@tigo.com.py

ooo000ooo