Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

viernes, 27 de febrero de 2015

TERERE, GUARANÍME

TERERE, GUARANÍME
Ohai: David Galeano Olivera
       “Jatererépy”, “ejúpy jaterere”, “jahápy ja’u terere”, “japytu’umína ha jaterere” péicha oiko ñehenói terererâ.

Maxi ho'u terere

       Terere niko peteî mbopiro’yha ñanemba’etéva, ymaite guive, ko’áĝa ha tapiaite ñanemoirûva ñane retâ tuichakue javeve. Péicha avei paraguayo ha paraguaya oho jave ambue tetâ rupi katuete ogueraha hendive itereremi. Vaicha ku terere’ŷre noîmbaivoi.
       Hasynunga jajuhu haĝua peteîmínte jepe ñane retâygua oikuaa’ŷva mba’épa terere térâ mba’éichapa ojejapo.
       Arahaku ha araro’ýpe, arakue ha pyharekue terere omoirû maymavaitépe.
       Terere niko ho’u tavaguasuygua ha okaraygua, ikatéva ha ichapîva, iñarandúva ha itavýva, ipirapirehetáva ha imboriahúva; mitâ, mitârusu, kakuaa ha hi’aremivéva.
       Terere je’úpe oî tekojoja. Opavavéva ñandeja ha’e oîháme. Terere niko ñane angirû ijojaha’ŷva ha ñanderayhurakate’ŷva. Terere oñongatu ñane rembikuaa, ñane rembiasa, ñane remiandu, ñane rembipota ha ñane remimbyasy. Terere ñandekuaa porâ ha ñande ichupe.
       Terere niko ñande rekoha pytu, ñande rekoha pehê, ipype oî y, ka’a ha opaichagua pohâ ñana ha’éva Ñande Ru remimoîngue ha’éva ko arapy apohare.
       Ñane ramói ha ñande jarýi oikuaauka terere ñande ru ha ñande sýpe, ha’ekuéra ombohasa ñandéve ha ñande jaikuaaukajey ñane ñemoñarépe. Pevarâ natekotevêi jaha mbo’ehaópe ha natekotevêi ñamoñe’ê aranduka.
       Terere niko héra Guarani ha upévare ipaje, imbarete, imarangatu, hosâ ha tuicha ipu’aka. Terere ohechuaka Guarani reko.
       Terere niko ñanembyaty, ñanembojoaju, ñanemo’aĝuive ñande rapicháre ha hi’arigua ñanembopytu’u, ñanembopy’arory, ñanembopuka, ñanemboretia’e ha omoheñói vy’a ñane ñe’âme.
       Terere ombohasa tovasy, tovapuku, pochy, py’arô, py’atarova, ñeko’ôi, pirevai, ay ha kaigue.
       Terere jerépe ijapaite: pukarâ, káso ñemombe’u, mbarakapu ha purahéi.


       Y ro’ysâmi ha ka’a jaguerekóma guive jaguerekóma avei terere.
       Ogapy térâ mba’apohápe oiko terere jere.
       Kokû, kapi’ikatî, parapara’i, menta’i, santa lucía morotî, limô, aguakáte rogue ha ambuéva rykuere ojehe’a y ro’ysâre ha jaipytévo ombopiro’y ha omohesâi ñande rete.
       Oîvoi oguerekóva hembipuru apytépe peteî angu’a’i oipurúva ára ha ára ojoso haĝua pohâ ro’ysâ iñasâiva óga jerere.
       Oî avei terere rupa ha’éva tembi’umi terere mboyvegua. Rora kyra, revíro, chipa,fariña kyra, tortilla mandi’omíre téra empanada ŷrô mortadela-mi. Avei tembi’u ko’êngue ojekuaavéva ype rovápe. Asaje katu, jekaru mboyve, oî terere jopy.
       Kuarahy resê ha kuarahy reikévo, yvatévo ha yvy gotyo, reĝuahê reĝuahêhápe ko ñane retâme, rejuhúta katuete peteî tapicha pukavýpe nemomaiteíva tereremíre.
       Mitâ térâ imitâvéva oitykua ha kakuaáva oipyte sogue sogue ohóvo.
       Mángo guy térâ óga pepo guýpe, apykapuku ári térâ ñembo’yhápe, kuarahy pytû hakuve jave térâ yvytu piro’y pejúpe, oiko terere je’u.
       Otereréva ndo’úi peteî, otereréva niko ho’u heta ha are. Otereréva ndaikatúi ipy’araĝe, ipy’aguapyva’erâ.
       Terere niko ñanemba’e teete. Hese’ŷ ndaikatúi jaiko. Hese’ŷ ñande ndaha’eiparaguayo. Hese’ŷ kóva ndaha’eichéne ñane retâ…

ooo000ooo

Fer ha Ale avei ho'u terere
Ehecha TERERE MOMBE'UPY, ko'ápe (https://www.youtube.com/watch?v=M8FWUaoOnhU)

Ehendusérô TERERE JEREIno Méndez mba’e, opurahéiva Los Alfonso; ehesakutu ko’ápe (http://www.youtube.com/watch?v=6nuWj6pXRc8&feature=youtu.be)

TERERE JERE
Ino Méndez mba’e

Pyharevete ko ñane retâme
Kuarahy omimbíva ojope jope
A más que asaje ñanderavere
Ñanembohy’ái ñanemboy’uhéi

Ostira ostiráma algún alimento
Ku ñahenoiháicha terere rupa
Fariña kyra, tortilla, chipa
Ipepogua’ŷrô pe ype rova

Terere seva ho’ysâporâva
Pe ipohevéva tove toitykua
Terere jere pohâ ro’ysâ
Ogueru tory, ñanembovy’a
Ñañe’ê de fútbol, de amor y placeres
Ha eréke la talla japuka haĝua

Terere jere, pohâ ro’ysâ
Ñanemohesâi, ñanembojora
Ko mba’e hete ñanemba’etéva
Ñande Paraguáipe aníke o-faltá

ooo000ooo


ooo000ooo

GRACIAS A LA INICIATIVA DEL PERIODISTA Y TRABAJADOR CULTURAL MARIO GARCÍA SIANI SE PROMULGÓ EN 2011 LA LEY DEL TERERE

ooo000ooo

LEY 4261/2011
QUE DECLARA PATRIMONIO CULTURAL Y BEBIDA NACIONAL DEL PARAGUAY AL TERERE
EL CONGRESO DE LA NACION PARAGUAYA SANCIONA CON FUERZA DE LEY
Artículo 1°.- Declárase patrimonio cultural y bebida nacional del Paraguay al Terere.
Artículo 2°.- Institúyase el último sábado de febrero de cada año como el “Día Nacional del Terere”, con el objetivo de proteger y fortalecer la identidad nacional.
Artículo 3°.- Facúltase a la Secretaría Nacional de Cultura, a coordinar sus planes, programas y proyectos para fomentar la protección y difusión nacional e internacional del Terere.
Artículo 4°.- Comuníquese al Poder Ejecutivo.
Aprobado el Proyecto de Ley por la Honorable Cámara de Senadores, a dieciocho días del mes de noviembre del año dos mil diez, quedando sancionado el mismo, por la Honorable Cámara de Diputados, a dieciséis días del mes de diciembre del año dos mil diez, de conformidad a lo dispuesto en el Artículo 207 numeral 1) de la Constitución Nacional.
Víctor Alcides Bogado González, Presidente, H. Cámara de Diputados
Jorge Ramón Avalos Mariño, Secretario Parlamentario
Oscar González Daher, Presidente, H. Cámara de Senadores
Blanca Beatriz Fonseca Legal, Secretaria Parlamentaria
Asunción 7 de enero de 2011
Téngase por Ley de la República, publíquese e insértese en el Registro Oficial.
El Presidente de la República, Fernando Armindo Lugo Méndez
Luis Alberto Riart, Ministro de Educación y Cultura

ooo000ooo

Ver TERERE - PRODUCCIÓN DE MBA'ÉICHAPA, en (https://www.youtube.com/watch?v=nYiRgZW81hw)

ooo000ooo

LA LEYENDA DEL TERERE – TERERE MOMBE'UPY
Ohai: David Galeano Olivera
       Oñemombe'u yma, ymaitereirasa, pytaguakuéra oĝuahê mboyve Amérikape, ndaje Ñande Ru Papa hetaite mba'e apytépe omoheñóikuri pe ka'avo neporâmbajepéva hérava KA'A ha ipytyvôharakuéra ndive ombo'ékuri Guaranikuérape mba'éichapa ha mba'erâpa oipurúta hikuái upe ka'avo. Cuentan que hace mucho muchísimo tiempo, antes de la llegada de los extranjeros a América, entre tantas cosas el Dios Guarani creó aquella hermosa planta conocida con el nombre de YERBA MATE y en compañía de sus ayudantes Él enseñó a los Guarani el uso y las propiedades de esa planta.


       Ñande Ru ndaje ohechaukákuri Guaranikuérape mba'éichapa ha'ekuéra ikatu oñembopiro'y ha upérô ndaje ogueraha chupekuéra peteî yvu oîha meve osêhágui y ho'ysâ ha hesakâ asýva. Upépe he'ijekoraka'e peteîva “Emyenyhê ñandéve pe hy'a apu'a reguerekóva” ha upéikatu ohenói ambuépe ha ojerure chupe peteî ka'ygua oguerekóva ipópe ha osê he'i opavavépe: “Ko ka'yguápe amoîta pe ka'a rogue amongu'íva'ekue” ha upe rire oikytîkuri peteî takua po'imi ha he'ijey chupekuéra “Kóva ko takua po'i rupi aisyrykúta che ha upéi peê”, ha upéicha ojapo hikuái. Maymavénte ipy'arorýkuri oñandúvo mba'éichapa pe y péicha oisyrykúva hikuái ombohasa y'uhéi ha ombiro'y chupekuéra. Dicen que Dios decidió mostrar a los Guarani como debían refrescarse y entonces los condujo hasta donde había una naciente de la cual manaba agua muy fresca y cristalina. Allí le dijo a uno de ellos “Llena ese porongo redondo que tienes” y después llamó a otro y le pidió el mate que tenía en la mano y dijo a todos: “En este mate cargaré hojas molidas de yerba mate” y luego cortó una tacuarilla delgada y continuó: “A través de esta tacuarilla (bombilla) voy a sorber yo y luego ustedes”, y así lo hicieron. Todos manifestaron su alegría al sentir que el agua que así sorbieron les calmó la sed y los refrescó.

       Ñande Ru ombojoapy iñe'ê ha he'íjekoraka'e Guaranikuérape: “Ko jopói guasuete ame'êva peême peñembopiro'y haĝua niko TERERE, héra ojoguágui tyapu y ojapóva ñande jurúpe jaisyryku jave takua po'i rupive”, ha ombojoapyve “TERERE peisyrykútajepi peime jave ojoapytépe, pene tapŷi térâ peguata jave arahakuetépe. TERERE penemoirûta, ome'êta peême py'aguapy, penembovy'áta ha omoheñóita mborayhu pende apytépe”. Dios continuó hablando y dijo a los Guarani: “Este gran regalo que les hago para refrescarse se llama TERERE, ya que se nombre viene del sonido que se produce en la boca al sorber el agua a través de la bombilla”, y agregó más “Tomarán el TERERE cuando se reunan entre ustedes, en sus viviendas o cuando caminen o viajen en los días calurosos. El TERERE les hará compañía, les dará paz, les alegrará y hará nacer el amor entre ustedes”.

       Upe guive Guaranikuéra ha ñande iñemoñarekuéra, jaisyryku ára ha ára pe mba'e porâite ha'éva TERERE. Aĝakatu, Cháko Ñorâirôme, ñane retâygua oisyrykuve ha ohecharamovékuri TERERE ndaipórigui y upe yvy guasuetépe ha TERERE añoite ohupytypa ha ombopiro'y chupekuéra. Desde entonces los Guarani y nosotros sus descendientes, tomamos todos los día esa hermosa bebida llamada TERERE. Sin embargo, fue durante la Guerra del Chaco, que los combatientes paraguayos consumieron y valoraron más el TERERE debido a la escasez de agua en ese gran territorio y solamente el TERERE les alcanzó a todos y los refrescó.

       Upe guive ha ko'áĝa peve avei oñemoî ipype pohâ ro'ysâ térâ pohâ piro'y opaichagua: kokû, Santa Lucía morotî, ka'arurupe, tarope, parapara'i, cedrón kapi'i, kapi'ikatî, mbokaja rapo, limô, aguakáte rogue, menta'i ha ambuéva. TERERE niko ha'e ñane retâ mba'e teete. Desde entonces y hasta hoy es que también se le agregan las plantas medicinales, como: el kokû, Santa Lucía morotî, ka'arurupe, tarope, parapara'i, cedrón kapi'i, kapi'ikatî, raíz de cocotero, limón, hojas de aguacate, menta'i y otros. El TERERE es paraguayo.






jueves, 26 de febrero de 2015

EN EL PROGRAMA "ESTAMPAS DE MI TIERRA" DE RADIO CÁRITAS

REPÚBLICA DEL PARAGUAY
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
GUARANI, MERCOSUR ÑE'Ê TEETE
30 AÑOS (1985-2015)

EN EL PROGRAMA “ESTAMPAS DE MI TIERRA” DE RADIO CÁRITAS
       El miércoles 25 de febrero de 2015, desde las 16 horas, el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI a través de su Director General David Galeano Olivera participó del PROGRAMA “ESTAMPAS DE MI TIERRA”, difundido por RADIO CÁRITAS 680 AM, bajo la conducción de EDILBERTO VARGAS CARÍSIMO (Jefe de Prensa de Radio Cáritas) y MIGUEL SABINO FERNÁNDEZ. El programa se emite todos los sábados de 04:30 a 05:30 horas.

David Galeano Olivera ha Edilberto Vargas Carísimo
       Upe ka'arúpe oikókuri ñomongeta kyre'ŷ ñane Avañe'êre. Hetave mba'e apytépe, David Galeano Olivera omombe'úkuri araka'épa ha moô moôpa oñepyrûta Guarani ñe'ê mbo'esyrykuéra ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANÍ-me. Avei, Edilberto Vargas ha Miguel Fernández ndive omomba'eguasúkuri karai Ban Ki-moon ojapova'ekue. Ha'éniko, oĝuahêre ñane retâme, ñanemomaiteíkuri Guarani ñe'ême. Upe rire, purahéi rory pa'ûme, oikókuri mandu'a mba'e porâite oikova'ekue Argentina retâme oñemboherahaguépe peteî mitâra'ýpe “Panambi” ha ipahaitépe ojehecharamo Diario Extra-pe omyasâihaguére Pápa Francisco rekovehai Guarani ñe'ême.
Miguel Fernández, David Galeano Olivera ha Edilberto Vargas
       Cabe destacar que Edilberto Vargas Carísimo junto a otros periodistas de Radio Cáritas utilizan frecuentemente el idioma Guarani en sus programaciones diarias de manera a llegar a una mayor audiencia. Del mismo modo, Miguel Sabino Fernández es un gran promotor de nuestro Avañe'ê a través de los distintos espacios que conduce, entre ellos, el programa Kay'uhápe de Canal 9 SNT, junto a su hermano Ramón Silva.
       ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome'ê ore aguyje ha ore vy'apavê Edilberto Vargas ha Miguel Fernández-pe akóinte ojepytasóre ñane Avañe'ê rayhupápe.
       Maitei horyvéva opavavépe.
David Galeano Olivera,
ATENEO Motenondehára Guasu
ooo000ooo


Leer CON EDILBERTO VARGAS EN PURAHÉI RORY POR RADIO CÁRITAS, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/con-edilberto-vargas-en...)