Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

sábado, 8 de agosto de 2009

ANIVERSARIO DE EMILIANO R. FERNÁNDEZ


Emiliano R. Fernández

El 8 de agosto de 1894 nació en Yvysunu (Guarambare) el más grande poeta paraguayo de todos los tiempos: Emiliano R. Fernández. Este es el homenaje del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI para él, en "Guarani Ñe'ê".

David Galeano Olivera

ateneoguarani@tigo.com.py


Emiliano R. Fernández

Heñoi'akue Yvysunu, Guarambarépe, ára 8 jasypoapy 1894-me. Itúva herava'ekue Silvestre Fernández ha isýkatu Bernarda Rivarola. Mitâmbo'ehaópente (escuela) oikejepe. 1914 guive ohai iñe'êpoty. Oho oñorairôvo ñane retâ rayhupápe Chako ñorairôme. Upe ñorarirô aja, ary 1934-me, omendákuri María Belén Lugore, Ka'akupe tupâópe. 1948-pe ojejapiva'ekue, ñemuha "Caracolito"-pe, Loma Kavara, Paraguaýpe. Upépe oñemopu'â upe rire "Stella Maris" tupâo. Omanókuri 15 jasyporundy 1949-me.



Ohai: "Adios trigueña resa yvoty", "Ahakuetévo", "Aháma che chína (che la reina)", "Alborada (en tu ventana)", "a mi florcita del Paraguay", "Causa neñaña", "Asunción del Paraguay", "Arribeño purahéi", “Clavel poty pytâite", "Ko'ápe che avy'ave", "Concepción jerére", Che lucero ñemimby", "Chepochýma nendive", "Despierta mi Angelina", "En tu venta", "Guavira poty", "La cautiva", "La útlima letra", "Nde juru mbyte", "Noches del Paraguay", "Ñesûháme", "Oda pasional", "Primavera", "Pyhare amangýpe", "Retenpe pyhare", "Rojas Silva rekávo", "Salud che paraje-kue", "Siete notas musicales", "13 Tujutî", "Yvapovô poty", ha heta ambue ñe'êpoty.


ASUNCIÓN DEL PARAGUAY

I

Ndaikuaái ojehúva chéve cheko’ënte sapy’a

Che ygue yguerei rasaitéma ndavy’ái...

Ama’ë y Paraguaýre che resa angáko ikä

Ajuségui rohecha, Asunción del Paraguay.

II

Ymaitéma ku guyráicha aikove iñapytïmby

Iñañáva tekove che pepo anga oikytï

Noguahëiva che rendápe peteï ára tory

Chepejúva’erä po’ápe chereru rohechami

III

Ága péina Ñandejára “iporämante” he’i

Ha peteï guyra’imi cherendápema ojokuái

Cherupívo ipepo ári chereru rohechami

Amano mboyve jaíre, Asunción del Paraguay

IV

Nendivéma cheko’ëvo che pytu arumijey

Chepeju yvytu ambue noguahëivami amoite

Omymýi che py’apy, oikovéma che ruguy

Oje’omive ichugui tukumbo rapykuere

V

Aheja che rembiayhu jepevéramo ambyasy

Añandúva chejopy tekorasy chembokuerái

Aheja avei che symíme tapere ha pore’ÿ

Ajuségui nderechávo, Asunción del Paraguay

VI

Cherasy techaga’úgui iñypytü che rekove

Ha amoite javorái guýpe nahi’äi chéve amano

Ha aru che korasöme ojehýiva ku pere

Ha kyvömante ikatúne yvotýpe aipohäno

VII

Rehendúva apurahéirö rehendúva che ñe’ë

Rehendúva chepy’ambúrö che rova nderehechái

Kóina upévare aru mbykymi ajapova’ekue

Purahéi ndéve guarä, Asunción del Paraguay

VIII

Ahetüma ku jazmín ahetü ave reseda

Hyakuävu Paraguay ko yvága ja’eha

Ahetüma ku cedrón che py’a rupirupi

Iporä ndaijojahái Juan de Ayolas tapÿimi

IX

Tomimbi mbyja ko’ë tahyapu Laurel rakä

Toveve pindo rogue leömi tosapukái

Ñande sy topukavy tomboveve iñakähoja

Imembýpe tohovasa, Asunción del Paraguay.



13 TUJUTÏ
I

Número trece che regimiento

Tamoñarómente ojekuaa

Fortín Nanawa che campamento

La muralla viva oje’eha

II

Na tahupimi mano a la viséra

Ha tambojoja che mbarakami

Amongaraívo Nanawa trinchera

Taropurahéi 13 Tujutï

III

Aropurahéita regimiento trece

Nanawa de gloria jeroviahaite

Ha ityvyrami regimiento siete

La muralla viva mopu’ähare

IV

Ro’atamahágui tesaraietépe

Peteï ko’ëme roñeñanduka

Roheja hagua ore ra’yrépe

Pedestal de gloria oma’ë hagua

V

Oreave avei paraguayetéva

Soldado ja’érö urunde’ymi

Ndaha’éivante rojalavaséva

Noroikotevëi ñererochichï

VI

Mi comando Irra hendive Brizuela

Moköivevoi aña mbaraka

Ha el león chaqueño ijykerekuéra

Mayor Caballero ore ruvicha

VII

Cachorro de tigre suele ser ovéro

Mácho ra’yre machíto jey

Oime kuatiápe 20 de enero

Peneñongatu peë mbohapy

VIII

Oimeveva’eräku ore raperäme

Ore ra’äröva laurelty pyahu

Ojupi hagua umíva ru’äme

Regimiento trece oñekuämbopu

IX

Modelo ore pópe Tujutï ore réra

Mitä’i pyatä lampinokuete

Guyra ha yvytu oñesüpehëva

Ore rovasávo ohasa jave

X

Oikove pukúva mante ogueroviáne

Regimiento trece rapykuereta

Ha létra de óropema ojeguáne

Historia pyahu ko’ëramogua

XI

Reínte Bolivia heko ensuguýva

Ndohechamo’äi y Paraguay

Oï haperäme ipopía rasýva

Trece Tujutï kavichu pochy

XII

Kundt-ko oimo’änte yvypyro

Ojuhúta ápe pire pererï

Ha ojepo joka gríngo tuja výro

Nanawa rokëme ojoso itï

XIII

Oguahë jave 20 de enero

Iko’ëha ára vierne rovasy

Ohua’ïva’ekue a sangre y fuego

Oikepávo ápe ña Boli memby

XIV

Ko’ëtï guive ore retén dos-pe

Kundt rembijokuái ndikatúi oike

Osëgui hapére Rodolfito López

Mboka’i ratápe ohovapete

XV

Umi 105 ipo apenóva

Mbohapy hendáguio ihu’u tata

Hechapyrämi tatatï ojapóva

Ñu ha ka’aguy osununumba

XVI

Ñahenduröhína guyryry oikóva

Ndaja’eivoi jaikovetaha

Ndaipóri rupi ipy’a opopóva

Tape ndojuhúiva tembiguái ava

XVII

Ipyahë cañón ndosovéi metralla

Jáma mboka’i ha yvate avión

Ha ni upevérö ndoku’éi muralla

Omoïva’ekue Quinta División

XVIII

Ñane tïko’ö oúvo yvytúre

Cañón ha mboka ratatï nengue

Ha ojo’a ári jahecha pe ñúre

Inevujoa Boli re’öngue

XIX

Ava’i akängue ko’ápe ha pépe

Akäverakuéra omosarambi

A lo chirkaty machéte häimbépe

Ikokuepeguáicha lo mitä okopi

XX

Péichane voi aipo añaretäme

La mba’epochy ifunción jave

Ohecha, ohendúvamante ogueroviáne

Nanawa de gloria fárra karape

XXI

Otro pitopu Nanawa de gloria

Héra opytáma mandu’arämi

Oscribí chupe ipyahúva historia

Tamoñarökuéra Trece Tujutï

XXII

Tuguyeta apytépe ou la victoria

Regimiento trece-pe opukavymi

Ága ikatúma he’i la historia

Ndopamo’äiha raza Guarani

XXIII

Na taje’encuadrá mano a la viséra

Ha tamondoho che puraheimi

Amongaraíma Nanawa trinchéra

Ha che Regimiento Trece Tujutï

XXIV

Fortín Nanawa che campamento

La heroica Quinta che División

Número Trece che Regimiento
Ha solito el uno che Batallón.

No hay comentarios: