Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

sábado, 12 de mayo de 2012

12 DE MAYO: DÍA DE LA ENFERMERA - FLORENCE NIGHTINGALE, GUARANÍME

12 DE MAYO: DÍA DE LA ENFERMERA/O - FLORENCE NIGHTINGALE, GUARANÍME 
Ohai: David Galeano Olivera
       Ndahi’aréi peve umi Hasykatuvarerekua rembiapo ndojehechakuaái ha ndojehecharamói. Haimete 1850 peve Hasykatuvarerekuá-pe oje’apo’i chupekuéra ha noñemomba’eguasúi hembiapokuéra. Upérô iñapysêkuri peteî kuña katupyry, hetia’e ha ipy’aguasúva ha hembiapo rupive ohupíva Hasykatuvarerekua rembiapo amo yvatete umi tembiapo ojehecharamovéva apytépe. Upe kuña héra Florence Nightingale. Por mucho tiempo el oficio de Enfermera no gozó del respeto ni la valoración de la sociedad. A la Enfermera no se le daba importancia hasta que a mediados del siglo XIX apareció una mujer inteligente, enérgica y valiente, quien mediante su labor elevó la profesión de Enfermería a un sitial elevado, ubicándola entre los oficios más relevantes. Esa mujer era Florence Nightingale


       Ha’éniko heñóikuri Táva Florencia, Italia retâme, ára 12 jasypo ary 1820-pe. Itúva ha isy niko ikatupyry ha upéicha avei ndaha’éi ku oikotevêguasúva rehegua hikuái. Mokôi iñemoñare: Partenope ha Florence. Oiko rire heta tetâ Europa-peguáre oĝuahê ha opytaite hikuái Inglaterra retâme, oguerekohaguépe peteî óga neporâmbajepéva ha oikohaguépe vy’apavême. Ella nación en la Ciudad de Florencia, Italia, el día 12 de mayo del año 1820. Tanto su padre como su madre recibieron una formación calificada y no tenían ningún apremio económico. Tuvieron dos hijas: Partenope y Florence. Ellos viajaron por varios países de Europa hasta que llegaron y se radicaron en Inglaterra, donde vivieron en una hermosa casa y fueron muy felices

       Itúva oñangareko mokôive mitâkuñáre ha ohekombo’e porâ chupekuéra. Upeichahápe ha’ekuéra omoñe’êkuri opaichagua ñe’êporâhaipyre ha oñembokatupyry avei papapykuaápe. Upe guive Florence opyta ohayhuete papapykuaa; ha he’íkuri oikotaha chugui papapykuaahára, jepémo isy ndohechaporâmbái upe mba’e, ndaha’éigui kuña uperôgua rembiaporâ. El padre se encargó de la formación de ambas y en ese sentido les hizo leer lo mejor de la literatura y también les enseñó matemáticas. De ese tiempo es que Florence se identificó con las matemáticas y resolvió ser matemática, pese a que esa decisión no fue del agrado de la madre, quien decía que ese no era un oficio para una mujer de su alcurnia.

       Ary 1837-pe, orekórô 17 ary, oñandu Ñande Ru ñehenói ha upe guive Florence he’íkuri nomendamo’âhái ha, omano meve, omba’apohata hapicha oikotevêvéva rehehápe. Ary 1840-pe, Florence oguerekorôguare 20 ary, oñepyrûkuri oñemoarandu papapykuaápe ha pya’evoi itenondeve hapichakuéra apytépe. 5 ary rire Florence oiporavókuri ambue tape ha he’i ituvakuérape, amo hapópe, ha’e oikoseha Hasykatuvarerekuárô. Isy ohendúvo upéva haimete omano. Imemby oikóva ikatéva apytépe oiporavô peteî tembiapo oje’apo’íva. En el año 1837, cuando tenía 17 años, Florence sintió el llamado de Dios y resolvió permanecer soltera y dedicar su vida para servir a los más necesitados. En el año 1840, cuando tenía 20 años, empezó a estudiar Ciencias Exactas y rápidamente se convirtió en una alumna aventajada. 5 años después Florence cambió de vocación y dijo a sus padres que quería ser Enfermera. La madre casi se murió al escuchar eso. Su hija de alta alcurnia había elegido un oficio degradante.

       Ary 1849-pe, Florence Nightingale ohókuri Egipto retâme ha upépe oîrôguare táva Alejandría-pe ohecha tasyo iky’aitereíva ha nahesâiva ha upe guive oñeha’âkuri oñemoarandu ikatuháicha Hasykatuvarerekua kuaápe. En el año 1849, Florence Nightingale viajó a Egipto y estando en la ciudad de Alejandría observó que las salas hospitalarias eran sucias y sin asepsia, y fue allí que resolvió aprender todo lo que pudiera sobre la Enfermeria.

       Ary 1850-pe ojevýkuri Inglaterra retâme ha upépe oisâmbyhýkuri (oñehepyme’ê’ŷre chupe) peteî tasyo michîva ha oñangarekóva kuña añónte rehe. Upépe oîrô oñepyrû Crimea Ñorairô-pe ha vokóikema Florence oho upépe oikuaávo oîhague heta hasykatúva oikotevêva ñepytyvôre. Ohókuri hendive 38 kuña ha’e ohenoiva’ekue ha omoirûva chupe. Ary 1854-pe oĝuahê Turquía retâme ha upépe omopu’âkuri ikatuháicha peteî tasyo mirî oñangarekohaguépe hetaiterei ñorairôhára hasykatúvare. Florence ohechakuaákuri upépe oîha heta omanóva naipotîrigui upe tenda oñeñangarekohápe hesekuéra. Florence omboguapypaite kuatiáre opa mba’e oikóva ha mba’érepa, mba’éichapa ha araka’épa hasykatu hikuái upépe oĝuahêva. Ivirúgui ojogua hi’upyrâ ha yva pyahu ha ipotîva ha opa umi mba’ére umi hasykatúva okuerajey ohóvo hikuái. Oje’e hembiapokuéra rupive nomanoihague 5.000 ñorairôhára Inglaterra-ygua. En el año 1850 retorno a Inglaterra, donde asumió como directora (sin remuneración) de un pequeño hospital que atendía únicamente a mujeres. Estando allí estalló la Guerra de Crimea y Florence decidió ir a socorrer a miles de ingleses heridos y enfermos. La acompañaron 38 mujeres voluntarias. En el año 1854, en Turquía, levantaron un pequeño hospital de campaña donde atendieron a cientos de soldados. Allí también Florence se percató que mucha más gente murió por la falta de asepsia. Florence se encargó de registrar las circunstancias, el porqué, el cómo y el cuándo de cada paciente. De su dinero compraba los insumos y frutas frescas, y gracias a todo ello la situación de los soldados empezó a mejorar. Gracias a su trabajo se salvó la vida de 5.000 soldados ingleses.

       Ojevývo Inglaterra retâme ojehechakuaa ha oñeme’ê aguyjevete chupekuéra. Upéicha heñóikuri Hasykatuvarerekua pyahu ko’áĝa jaikuaaháicha. Florence Nightingale-pe ojapyhýkuri peteî mba’asy oîrôguare Crimea-pe ha upéva ogueraha chupe tupápe hi’aramano meve. Ndaikatúi opu’âve ha hi’ári ndohechavéi. Imbaretégui, noñeme’êi ha upeichahápe omopu’âkuri Nightingale Mbo’ehao oñehekombo’ehápe Hasykatuvarerekuarâ. Hekove pukukue javeve Florence ohaijepe 200 aranduka hasykatuvarerekua ha tasyo rehegua rasami. Ha’e omanókuri táva Londres, Inglaterra retâme, ára 13 jasypoapy ary 1910-pe. Cuando acabó la guerra, retornaron a Inglaterra, donde fueron recibidas con honores y se les brindó todo tipo de reconocimiento. Así nació la Enfermería moderna, como hoy la conocemos. Lastimosamente, Florence contrajo una enfermedad en Crimea que la postró en la cama el resto de su vida y la dejó ciega. Así y todo, ella creó el Instituto Nightingale para formar enfermeras. A lo largo de su vida publicó más de 200 libros sobre enfermería y hospitales. Ella falleció en la Ciudad de Londres, Inglaterra, el día 13 de agosto del año 1910.

ooo000ooo

¡HETA VY’APAVÊ - MUCHAS FELICIDADES A LAS ENFERMERAS / OS!



1 comentario:

Everilda dijo...

Vy' apavé enfermera kuérape