Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

domingo, 29 de abril de 2012

DÍA DEL MAESTRO - MBO'EHÁRA ÁRA

MBO’EHÁRA ÁRA: 30 JASYRUNDY – DÍA DEL MAESTRO: 30 DE ABRIL Ohai: David Galeano Olivera Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/dia-del-maestro-guaranime Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/dia-del-maestro-guaranime/ Peteî Mbo’ehára Amandajépe oikova’ekue Táva Paraguaýpe, Paraguay Retâme; ary 1915-pe, oñeĝuahêkuri peteî ñe’ême ha ojeporavo 30 jasyrundy Mbo’ehára Árarô, opaite mba’apohára ára mboyve. En un Congreso de Educadores efectuado en la Ciudad de Asunción, República del Paraguay; en el año 1915, se estableció como Día del Maestro el 30 de abril, un día antes del Día del Obrero. Upe árape, oñemomorâvo Mbo’ehára Ára, oñemomorâ avei upe hembiapokue tuichaitéva. Jaikuaaháicha Mbo’eharakuéra rembiapo rupive jaguereko ñane retâme heta tapicha iñarandu ha ikatupyryrasáva, ára ha ára omongakuaa ha omotenondéva ñane retâ teko porâve rekávo. La recordación del Día del Maestro también implica el reconocimiento al gran trabajo de los docentes en la formación de personas educadas y capacitadas preparadas para orientar a nuestro país por los caminos del progreso en la búsqueda del bienestar social. Ñane retâme jaguereko heta mbo’ehára ohejámava héra mandu’arâme, hembiapo porâitáre. Umíva apytépe jareko ko’âvape: Delfín Chamorro, Pedro Escalada, Ramón Indalecio Cardozo, Inocencio Lezcano, Adela Speratti ha Celsa Speratti, Asunción Escalada ha ambuéva. En el Paraguay tenemos el grato recuerdo de numerosos docentes destacados por su valiosa labor en el campo de la educación, entre ellos, los siguientes: Delfín Chamorro, Pedro Escalada, Ramón Indalecio Cardozo, Inocencio Lezcano, Adela y Celsa Speratti, Asunción Escalada y otros. Mbo’ehára Árape rohechakuaase opavave mbo’ehára rembiapo ha upevarâ roiporâvo Mbo’ehára Félix de Guarania-pe ha hérape toĝuahê ore maitei mayma Mbo’ehárape. En el Día del Maestro rendimos un merecido homenaje a todos los docentes en la persona del gran Mbo’ehára Félix de Guarania. ¡HETA VY’APAVÊ MBO’EHÁRA NDE ÁRAPE! ¡FELICITACIONES MAESTRO/A EN TU DÍA! ooo000ooo FÉLIX DE GUARANIA Vikipetâmegua Omoñe’êkuaa ko’ápe: http://gn.wikipedia.org/wiki/F%C3%A9lix_de_Guarania Félix de Guarania herateéva Félix Giménez Gómez heñóiva’ekue táva Paraguarípe ary 1924 javéramo. Oñemoarandúva’ekue Jehaiporâ (Letras)pe Facultad de Filosofía Universidad Nacional de Asunciónpe. Hekovépe, oñepyrûva’ekue oipyguara ñane ñe’ê Guarani ha ohai opaichagua mombe´upy, aranduka guarani rehegua ha ñe’êporâhaipyre. “Alfredo Stroessner oîramoguare mburuvicháramo ñane retâme oikéva’ekue heta jey ka’irâime ha ipahápe oñemosêva’ekue Paraguáigui ha oho oiko jepe heta tetâ rupi, umíva apytépe jajuhu Argentina ha Rusia. Ojevy hetâme jasykôi ary 1989 riremi ha upe guive omba’apo kyre’ŷ ojapo haĝua hetaiterei kuatiañe’ê”, omombe´u karaí Mario Bogado, Guarani Raitypegua haihára. Oñemosê mboyve voi ñane retâgui, karai Félix ohaímava’ekuevoi mbohapy aranduka: “Poemas de Noche y alba”, “Penas Brujulares” ha “Ortografía Razonada de la Lengua Guarani”. Félix de Guarania ombohasava´ekue Guarani ñe´ême ñande Léi Guasu (Constitución Nacional de 1992), Ñandejára ñe’ẽ (la Biblia); Martín Fierro, Bécquer jehaiporânguéra, García Lorca, Francisco de Quevedo, Luis de Góngora, Pablo Neruda, Alfonsina Storni, Ortíz Guerrero, José Martí ha ambueve. Félix de Guarania avei ombohasa ñane ñe´ẽme “Don Quijote de la Mancha” Miguel de Cervantes ohaiva’ekue. Paraguái Retâ ombojopóikuri karai Félix de Guaraniape Orden Nacional del Mérito, Maestro del Arte ha Premio Nacional de Literatura, avei oñemboaje chupe “Hijo Dilecto de Asunción” ramo. Opa Paraguái ra’y japyta tyre´ŷ ha tuicha vy´a´ŷ reheve. Félix de Guarania, karai arandu (http://www.nocaut.tv/paginas/page.php?p=guarania) ooo000ooo MBO’EHÁRA Ohai: Sabino “Aravo’i” Giménez Ortega (Táva Paraguay, 2004) I Ipotî ne remiandu Arandu reguerekóva Rejykýiva ore akâme Ogueru tape pyahu II Arandu rombojoaju Oremombáyvo nde ykére Ha orerypýi ne ñe’ême Rombyatývo arandu III Mbo’ehára mborayhu Taipoty ñane ñe’âme Tahesâi ipukavýpe Ipyahúva ko’êju IV Taiku’i iñarandu Mitânguéra raperâme Tekoayhu itajúpe Nde rekove tojahu ooo000ooo CHE MBO'EHARÉPE Ohai: Teodoro S. Mongelós – Ombopurahéi: Epifanio Méndez Fleitas I Tamoapesâ che ñe’ê mayma yvoty rekovia Ha ipype toroañuâ ko che py’a renyhê Hetámi nde chembo’e che mitâ’ípe yma Ha heta mba’e porâ aikuaa nderehe ae. II Upéinte chekaria’y ko’ýte chemandu’a Etémi cheakâhatâ ha heta roipy’apy Sapy’ánte ndepochy pe che nambi reipoka Ha néipamirô ĝuarâ vokóikema rembyasy. III Hetáko nderehe ae oiko ichugui karia’y Ha mañeîpa itavy osêporâjoaite Ajépa oiméne nde ave revy´a ndejuruvy Rehecháramo ipoty, omimbi nde rapekue. IV Kokueheve rohecha rehasa mombyrymi Akói ne kuñataî ava piko toimo’â Ha chékatu chetuja, osêosêma che atî Ha che rova anga icha’î mbykýma che raperâ. Rehendusérô LUIS ALBERTO DEL PARANAme opurahéirô CHE MBO’EHARÉPE, ehesakutu ko’ápe: http://www.youtube.com/watch?v=zm-LtYMLg4U&feature=related

No hay comentarios: