Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

jueves, 12 de septiembre de 2013

ÑE'ÊPAPÁRA: ROQUE JACINTO LOVERA

ÑE’ÊPAPÁRA (POETA) ROQUE JACINTO LOVERA
 
       Don Roque Jacinto Lovera, un poeta y estudioso de nuestra cultura e idioma Guarani, vive en el barrio asunceno de Vista Alegre. Allí, la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI lo visito y rodeado de sus nietos escuchó de él este relato:

       “Che chereñoiva’ekue Aka’ái, Compañía Arroyo Verde-pe, 16 jasypoapy (agosto) 1928-pe. Che sy héra Anunciación Lovera ha che ndaha’éi reconocido upévare namoîri che ru rerajoapy. Che akakuaákuri Ky’ỹindýpe, upépe aî 18 ary amboty peve. Upéi ajúkuri Paraguaýpe aike Escuela de Sanidad Militar-pe oiko peve chehegui aipo Idóneo Enfermero ha upe ára guive apyta Ejército Paraguayo-pe. Upeichahápe aime avei Revolución del 47-pe oñepyrû guive opa peve (…) Upéi, ahupytývo umi ary oñekotevêva, asê (aje-jubila) ha apyta ápe, che rógape, che pehênguekuéra ndive.

       Che mitâ’imi guive añe’ê Guarani che sy ndive, ni vení nde’iriva’ekue oreve castellano-pe, ha upéicha rupi añe’ê porâ Guaraníme ha upéikatu añehekombo’emimijey ñane Avañe’ême. Aike mbo’ehaópe ha aikuaa Decoud Larroza-pe ha ha’e chembo’e heta mba’e. Omanoite peve ahamiva’erâ hendápe ha heta roñomongetámi; ha’etevoíko ku mba’émbo… Guarani opyta reipa che akâme. Ha’ete ku chera’ârômava’ekuevoi oikóvo pe karai ikatuhaĝuáicha chembo’e pe Guarani. Ndarekói peteî kuatia’atâ pe ñemoarandu reheguare omanojepégui chehegui Decoud Larrosa. Ha’e he’iva’ekue chéve oñeme’êtaha chéve jepémo upéicha ndahupytyjepéi upe mba’e ha ahechakuaa avei naikotevêiha.

       Upéi ame’êjepi che yvyra’ỹimimi ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI-ygua ndive. Heta mba’e aikuaa: káso ñemombe’u, tembi’u ñanemba’éva, ha mba’éichapa ñande reko yma”.

       El ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI ha editado un libro de Roque Jacinto Lovera: “Ñane Retâygua yvotyty”. Entre sus creaciones hay  además una obra en dos tomos aún inédita, titulada “Avañe’ê apytu’û”.

(De la Revista “Guarani Rayhupápe” del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, dirigida por el Dr. Pedro Ernesto Escurra Franco)
 

 
ÑE’ÊPOTY VORE (FRAGMENTO POÉTICO)
“CHE REMBIASAKUE”
Ky’ỹindy táva oka
Tetâ arandu ryru
Arroyo ha ñu porâ
Loma Pytâme ajuhu

Luikue ha Sanja
Tenda chevy’ahague
Torre Paso Jakarey
Moreno ha Tovatîngua

Mandu’ápe ahejáta
Ka’aguy ha ysyrýpe
Akaray Yguasúpe
Monday ha’e Parana

Paso Romero ha Laura
Juanita ha'e Cadena
Ka’aguýre oñemíva
Peême amombe’umíta

Chemandu’a porâite
Ho’árôguare che ryvy
Huguypami ahecha
Inimbépe opivoite

Ipýgui omosâingo
Ombokacha mbeguemi
To’apa mba’e ky’a
Hi’âme opytava’ekue

Ña’ême ombojahu
Ytaku vevúi porâme
Ha oikytî ipuru’â
Ha tuicha oñapytî

Omokâ ao potîme
Mamáme ombohasa
Ohupi omoñe’ê
Imemby kuimba’emi

Mombyrýgui ahecha
Hi’ânte ahupimi
Mamá ipochyeterei
Ndoipotái ni ahetû

Mombyrýgui ahecha
Apokosemínte hese
Che ryvy mitâ’imi
Ahupise ahechami

Mamá katu ipochy
He’i ojeharutaha
Hasê jepy’apymi
Añandu ipytuhê

Apoko iñapisusûre
Ikua’imi ojekuaa
Iñakârague porâ
Kamba ra’y pire

Michîmi guive ahupi
Che jyva ári okakuaa
Amoñe’êva ahetûmba
Ha che aguara Astete

Che ryvy ipahague
Hevi rehe opoñýva
Ha che amopininita
Jahechápa ndoguatái

Yvyku’íre opoñýva
Ky’águi iparapáva
Opivoite otyryrýva
Yvyraguýre opovyvy

Yvýre oñembosaráiva
Ha’e ni naikasôi
Heko porâva mitâ
Ndaipóri ha’eichagua

Peteî ko’ême oguata
Hetyma kangy’imi
Rasáko heko porâ
Nahasêi ni michîmi

Oguata oñanireíva
Ryguasu ra’y omuña
Omondýi ryguasu kuru
Ha hese opereréva

Omuñáva kure ra’y
Óga guýpe ndopytái
Ñanandýre ohose
Ha’eñomínte oikose

Ynambúicha ikañyse
Omuñáva ryguasúpe
Kure ra’y kavarápe
Sarambíko ojapóva

Pya’éko imbarete
Mávapiko oimo’â
Omondýima ryguasu
Ha orojáma ka’ay

Ikatupyrýma ryvýto
Opo’o nokambuvéima
Ha ojuhúva ho’u
Tembi’u ogapegua

Mandi’o, avati maimbe
Manduvi ha mbokaja
Rora kyra, kavure
Hû’itî ha perera

Okaru locro rykue
Mbaipy ha vori kesu
So’o apu’a, jukysy
Chipa guasu ha rora

Avati maimbe, pirekái
Kiveve, rora kamby
Chipa’i, mandi’o chyryry
Te de naranja rogue

Chipa’i, kure mbaipy
Hû’itî typyraty
Jukysy ha mandi’o
Hendive kamby he’ê

Ho’ukuaáma yva
Guavira, yvapurû
Arasa, mbokaja aju
Yvahái, ñangapiry

Merô, sandia aju
Sa’yju pytâ asýva
Pakuri, aratiku ñu
Ha aratiku ka’aguy

Oiko porâ che ryvy
Pyhareve kamby aku
Opoíma kambirégui
Opáma ichupe kambu

Opo’óma che ryvy
Ha hatâma oguata
Omondekuaáma kasô
Oñepyrûma oñe’ê

Pya’éko okakuaáva
Ko mitâ chapî’imi
Ha’eñóntema opipi
Ha avei oñemopotî

Ajépa ikatupyry
Ko mitâ kuehe guare
Mávapiko toimo’â
Rasáko oñe’êkuaa

Rehechárô omba’apo
Ykuápe oho y reka
Hy’akuápe ogueroja
Omyenyhê kambuchi

Kuarahy oiko mboyve
Omboty vaka ra’y
Korápe oñapytî
Ko’êrô toñeñami

Pyharevete opu’ârô
Omboty vaka para
Mamáme oñami haĝua
Kamby rambosaĝua

Ombyapéma chavurro
Kokuépe oho haĝua
Ogueraha rambosaĝua
Terere ruparâmi

Oipe’a avatiky
Omondoro mandi’o
Vuruháka renyhê
Oguerúvo hi’upyrâ

Ha’evéva che ryvy
Kokuépe ou ha oho
Tuguái po’íma otira
Mandyju omono’ô

Mitâ’i iñakâhatâva
Ndoikuaáiva kane’ô
Pytûmbýramo ha’e
Oguapy oñembo’e

Trompo omopyryrỹi
Balita oñembosarái
Cuartita ha kora’i
Ijasu ha ikuâvori

Pyhare iñakâhatâ irû
Ógape tenyhêtéva
Koréko pyharekue
Ñañandýre oha’â

Pandorga omboveve
Yvytu porâ jave
Ka’aru ha pyhareve
Luis-kuére oje'oipa

Golpe ñandu karu
Ñembosarái ymaguare
Paresenones, maravichu
Omombe’u pyharekue

Ysypo ári opopóva
Mávapa yvatevéva
Kuñáva ha kuimba’e
Oha’âva oñondive

Ituichavéma che ryvy
Oñembiso orendive
Kuñáva ha kuimba’e
Angu’áre rojerepa

Oime ombojeguakáva
Oturuñe’ê ha okay’úva
Angu’a rembe hyapúva
Ñaimo’â música pu

Ára guasu oĝuahêvo
Ára santo oje’eha
Rehendu ápe ha pépe
Oiko ñembiso jegua

Avati omongu’íva
Ha oîma ombovevéva
Ha avati mboguaha
Yrupême omboveve

Kuñataî ha mitâ
Tatakua ojatapýva
Miércoles santo ko’ê
Chipakuéra ojypáma

Ára guasu oĝuahêvo
Ndaiporivéima tie’ỹ
Tupâo ha ñembo’épe
Ñambohasa arete

Ndaipóri oguata hatâva
Kavaju ári ojupíva
Ha mitâ isarakíva
Ndojehechái mamove

Ára santo javeve
Ndaipóri juru tie’ỹ
Oñemboki ha oka’úva
Pyhare ha arakue

Jueves, viérnes santo
Maymáva ni ndokarúi
Rombo’aje arete
Tupânói ha ñembo’e

Ñesûháme ñembo’épe
Rohova’erâ rotupâitû
Ñandejára ha kurusúpe
Rojaivy ha rohetû

Pyharérô ndojekéi
Ñembo’e ha purahéipe
Maymáva oreko’êmba
Rombo’ajévo Tupâ

Opa rire aretekue
Rohóma jepe’ava
Roikojey mba’apópe
Rojapo haĝua tata

No hay comentarios: