Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

viernes, 28 de septiembre de 2012

29 DE SETIEMBRE: BATALLA DE BOQUERÓN Y DÍA DEL SOLDADO PARAGUAYO

29 DE SETIEMBRE: BATALLA DE BOQUERÓN Y DÍA DEL SOLDADO PARAGUAYO
Ohai Guaraníme: David Galeano Olivera

        Karai Mburuvichapavê Emilio Balbuena, oñorairôva’ekue Chákope, imandu’ávo Boquerón ñorairôre, he’íkuri: “21 ára oñeñorairô rire, ára 29 jasyporundy ary 1932-pe opásapy’a pe ñorairô huguyetéva oikova’ekue Boquerón-me. Ko’êtîvo ipu pe turu oikuaaukáva ñorairô oĝuahêhague ijapýpe ha Boquerón opytamaha Paraguay retâ poguýpe. Volikuéra -Marzana ra’y- omoîmbaiteva’ekue ijehegui upe ñorairôme, ha ndaipu’akavéigui, oñeme’ê hikuái ha oñepomoî. Upémarô, ñane retâygua guarinikuéra oho pya’e porâ ha’ekuéra oîha meve ha oipopyhy umi Volípe; ha ohechakuaávo ivy’a’ŷ ha heterasykatu ome’ê chupekuéra tembi’u ha pohâmimi oguerekóva; ha péicha, Voli ha ñane retâygua, ojohecharamo ha ovy’a hikuái upe ñorairô oĝuahêhaguére ipahápe. El Gral. Div. (SR) Emilio Balbuena con motivo de cumplirse un aniversario más de la Victoria de Boquerón, dijo: “Después de 21 días de cruenta y dura lucha, el día 29 de septiembre de 1932 cae el telón sobre el sangriento drama de Boquerón. Con las primeras lumbres del amanecer, suena el clarín de la victoria… anunciando que se ha ganado la gran batalla de la guerra. Los bravos soldados bolivianos del teniente coronel Marzana habían resuelto capitular la noche anterior. Al instante, nuestros soldados cruzaron velozmente la tierra de nadie, tan solo para extender sus manos en un saludo fraternal. Cuando vieron las demacradas y doloridas figuras… ofrecieron a los vencidos sus víveres y botiquines, y todos por igual, paraguayos y bolivianos, fraternizaron jubilosamente, festejando la terminación de la sangrienta batalla”.


        Ambue ára ko’ême, Marzana oñepomoî rire, ñane retâ ruvicha Eusebio Ayala oĝuahê Boquerón-me, ohecharamóvo José Félix Estigarribia rembiapokue upe ñorairôme ha omoînguévo jeguaka ijati’ŷre, he’i chupe: “Estigarribia nderekokatúgui reikokuaa ñane retâ guarinikuéra ruvichárô". Ñane retâ guarinikuéra ruvicha guasu ojapókuri hembiapo hekoitépe. Chako ñorairô ojapo José Félix Estigarribia-gui peteî tuvicha añetete ha ojehecharamóva. Boquerón ome’êkuri verapy Estigarribia rérape. Ha’e rupi Cháko ndo’ái Bolivia poguýpe. Estigarribia ipyapýgui Paraguay itenondékuri Bolivia-re Boquerón-me, ha upe mba’e avave ndaikatumo’ái omoambue. Al día siguiente de la rendición del teniente coronel Marzana, el presidente Ayala llegó a Boquerón para promover al teniente coronel Estigarribia… Al prenderle las insignias le dijo escuetamente: “Coronel Estigarribia, sos digno de mandar soldados paraguayos”. El comandante en jefe del Ejército paraguayo estuvo, indudablemente, a la altura de su misión. La Guerra del Chaco creó al victorioso Comandante José Félix Estigarribia, una reputación de genio militar de primer orden. Esta es la gloria de Estigarribia, la gran obra que salvó al Paraguay. Su indeclinable voluntad hizo posible esa victoria, que nada ni nadie podrá discutir.

José Félix Estigarria

        Ko árape avei oñemomorâ Paraguay retâ Guarini ára, ha’éva umi oñangarekóva ñane retâre ha hesehápe heta ñorairô rupi ohasamava’ekue ha upeichahápe omyenyhêva verapýgui ñane retâ rembiasakue. Paraguay Retâ Guarini ome’êkuri ipytu, huguy ha hekove ñane retâ rayhupápe umi mokôi ñorairô guasúpe ñane retâ oguerekova’ekue: Argentina, Brasil ha Uruguay ndive ary 1865 guive 1870 peve ha upéi Bolivia ndive ary 1932 guive 1935 peve. Mokôivépente ñane retâ guarinikuéra ohechauka hikuái ipy’aguasu, imbarete ha hetâ rayhu añetete. Francisco Solano López ha José Félix Estigarribia ha’e umi mokôi Guarini ombojeguakáva ñane retâ rembiasakue ha hendivekuéra opavave guarini yma ha ko’áĝaite peve oñangarekóva ñane retâ rekosâsóre. Hoy también se celebra el Día del Soldado Paraguayo, custodio de la patria y por cuyo honor peló varias batallas, llenando de gloria la rica y valiente historia del Paraguay. El soldado paraguayo dio su hálito, su sangre y su vida por amor a nuestra patria en las dos grandes guerras que nuestro país sostuvo: con Argentina, Brasil y Uruguay de 1865 a 1870 y luego con Bolivia de 1932 a 1935. En ambas conflagraciones el soldado paraguayo demostró su valor, su bravura y su amor a la patria. Francisco Solano López y José Félix Estigarribia son las figuras emblemáticas de nuestra historia guerrera y junto a ellos todos los soldados paraguayos que antes y hoy custodian la soberanía del Paraguay.

ooo000oo

PEHECHÁVAPA
Ohai: Darío Gómez Serrato

I
Pehechávapa tape sâmbuku
Hetyma yvyráva guata jekutu,
Pehechávapa ijyva yvytúre
Hyrukuereíva heko jepoyhu

II
Pehechávapa hete perepáva
Oñyñýi jehýiva heko pehêngue,
Pijoha iñarôva hi’ári ohasáva
Ombotyaíva ñande rekove

III
Umívako hína hetâ rayhupápe
Ñorâirô guasúpe imboja’opy,
Oimegueteríva ku Cháko ruguápe
Opytahague hypy’a huguy

IV
Ko’áĝa ĝuarârô michî michîetépe
Hesekuéra oîta tembe jeguaru
Ñamoîrângue yvoty apytépe
Oguapy haĝuáme hete pytu’u

ooo000oo

RESERVISTA PURAHÉI
Ohai: Félix Fernández
Ombopurahéi: Agustin Barboza

I
Tekove vai ndajeko hosâva
ha upére ha'e anga namanói
Chakore he'i che irûngue ohasávo
ndéje haimete ndachera'ârôi.

II
Karia'y ñaña nemomorâséva
je oĝuahê nde rópe ka'arupytû
ndéje haimete remombo che réra
ha remondoho ñane mborayhu.

III
Nanemandu'áipara'e upépe
ku pyharevépe santomi rovái
Eréramo chéve nde páy ha nde képe
nde rekoviarâ ndajuhuva’erâi.

IV
Ha upe ne ñe'ê ahypýi ysapýpe
ha che korasôme aipyhy añotŷ
araha che pýri ñu ha ka'aguýre
ha áĝa ajerévo ajuhu ipoty.

V
Kóina rojuhu jepivérôguáicha
rasa nde rory ha akói cherayhu
ha ere aipo jaguápe nde reikuaaháicha
oumaha ijára anive oguahu.

VI
Opáma la guerra haime ndaroviái
ha ñaime jevýma ñande oñondive
ñande rogamíme santomi rovái
ñañopê ojuehe ñane mborayhu.

Rehendusérô “Reservista Purahéi” (opurahéiva Agustín Barboza) , ehesakutu ko’ápe:  (https://www.youtube.com/watch?v=13zZCWU_-e4)

ooo000oo

1.- Remoñe’êsérô BOQUERÓN ÑORAIRÔ rehegua Wikipedia-pe, ehesakutu ko’ápe: http://es.wikipedia.org/wiki/Batalla_de_Boquer%C3%B3n





2 comentarios:

Unknown dijo...

Ko ára che momandu'a che ru oho hague upe ñorãirõháme, ha ojopy asy che korasõ che mandu'ávo hese hi'ãgui ahechami ichupe. Che ru ehejániko chéve pe Poyvi aheraháva che rekópe.

Unknown dijo...

Iporãitemi Marandu rehupíva Mbo'ehára.