Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

sábado, 30 de abril de 2011

DÍA DEL MAESTRO, GUARANÍME

MBO’EHÁRA ÁRA: 30 JASYRUNDY – DÍA DEL MAESTRO: 30 DE ABRIL
Ohai: David Galeano Olivera
     Peteî Mbo’ehára Amandajépe oikova’ekue Táva Paraguaýpe, Paraguay Retâme; ary 1915-pe, oñeĝuahêkuri peteî ñe’ême ha ojeporavo 30 jasyrundy Mbo’ehára Árarô, opaite mba’apohára ára mboyve. En un Congreso de Educadores efectuado en la Ciudad de Asunción, República del Paraguay; en el año 1915, se estableció como Día del Maestro el 30 de abril, un día antes del Día del Obrero.


     Upe árape, oñemomorâvo Mbo’ehára Ára, oñemomorâ avei upe hembiapokue tuichaitéva. Jaikuaaháicha Mbo’eharakuéra rembiapo rupive jaguereko ñane retâme heta tapicha iñarandu ha ikatupyryrasáva, ára ha ára omongakuaa ha omotenondéva ñane retâ teko porâve rekávo. La recordación del Día del Maestro también implica el reconocimiento al gran trabajo de los docentes en la formación de personas educadas y capacitadas preparadas para orientar a nuestro país por los caminos del progreso en la búsqueda del bienestar social.

     Ñane retâme jaguereko heta mbo’ehára ohejámava héra mandu’arâme, hembiapo porâitáre. Umíva apytépe jareko ko’âvape: Delfín Chamorro, Pedro Escalada, Ramón Indalecio Cardozo, Inocencio Lezcano, Adela Speratti ha Celsa Speratti, Asunción Escalada ha ambuéva. En el Paraguay tenemos el grato recuerdo de numerosos docentes destacados por su valiosa labor en el campo de la educación, entre ellos, los siguientes: Delfín Chamorro, Pedro Escalada, Ramón Indalecio Cardozo, Inocencio Lezcano, Adela y Celsa Speratti, Asunción Escalada y otros.

     Mbo’ehára Árape rohechakuaase opavave mbo’ehára rembiapo ha upevarâ roiporâvo Mbo’ehára Pedro Moliniers ha Félix de Guarania-pe ha hérape toĝuahê ore maitei mayma Mbo’ehárape.En el Día del Maestro rendimos un merecido homenaje a todos los docentes en las personas de los grandes Mbo’ehára Pedro MoliniersFélix de Guarania.


¡HETA VY’APAVÊ MBO’EHÁRA NDE ÁRAPE!
¡FELICITACIONES MAESTRO/A EN TU DÍA!

ooo000ooo


ooo000ooo

MBO’EHÁRA
Ohai: Sabino “Aravo’i” Giménez Ortega (Táva Paraguay, 2004)
I
Ipotî ne remiandu
Arandu reguerekóva
Rejykýiva ore akâme
Ogueru tape pyahu
II
Arandu rombojoaju
Oremombáyvo nde ykére
Ha orerypýi ne ñe’ême
Rombyatývo arandu
III
Mbo’ehára mborayhu
Taipoty ñane ñe’âme
Tahesâi ipukavýpe
Ipyahúva ko’êju
IV
Taiku’i iñarandu
Mitânguéra raperâme
Tekoayhu itajúpe
Nde rekove tojahu

ooo000ooo

CHE MBO'EHARÉPE
Ohai: Teodoro S. Mongelós – Ombopurahéi: Epifanio Méndez Fleitas
I
Tamoapesâ che ñe’ê mayma yvoty rekovia
Ha ipype toroañuâ ko che py’a renyhê
Hetámi nde chembo’e che mitâ’ípe yma
Ha heta mba’e porâ aikuaa nderehe ae.
II
Upéinte chekaria’y ko’ýte chemandu’a
Etémi cheakâhatâ ha heta roipy’apy
Sapy’ánte ndepochy pe che nambi reipoka
Ha néipamirô ĝuarâ vokóikema rembyasy.
III
Hetáko nderehe ae oiko ichugui karia’y
Ha mañeîpa itavy osêporâjoaite
Ajépa oiméne nde ave revy´a ndejuruvy
Rehecháramo ipoty, omimbi nde rapekue.
IV
Kokueheve rohecha rehasa mombyrymi
Akói ne kuñataî ava piko toimo’â
Ha chékatu chetuja, osêosêma che atî
Ha che rova anga icha’î mbykýma che raperâ.

Rehendusérô VOCAL 2-pe opurahéirô CHE MBO’EHARÉPE, ehesakutu ko’ápe (http://www.youtube.com/watch?v=UINPxhabW08)
ooo000ooo
MBO’EHÁRA REKOKATU
Ohai: David Galeano Olivera

I
Mbo’ehára katupyry,
tekove techapyrã,
marangatúgui nerenyhẽva
ndaipóringo ndeichagua.
Akóinte remba’apóva
remoarandu tapichápe
ijehegui oiko haġua
tekosãso ha vy’ápe
ojeko’ỹre avavére ha
itenondevévo yvy apére.
Mbo’ehára katupyry
tekove techapyrã
marangatúgui nerenyhẽva
ndaipóringo ndeichagua.

II
Ne apytu’ũ ipyrusu
hHenyhẽ mba’ekuaágui
iItajúgui hepyvéva
ápe ha pépe okukúiva
tapichakuéra apytépe
oikóva nde rapykuéri
nderupytyséva kuaápe.
Pukavy ha tetia’épe
reme’ẽ kane’õ’ỹre
opa mba’e reikuaáva
nanerakate’ỹi mba’evére.
Ne apytu’ũ ipyrusu
henyhẽ mba’ekuaágui
itajúgui hepyvéva

III
Ne rembiapóngo hepy,
ndaipóri imbojojaha
viru jepe hese ne’irã ipu’akapa
ko’ẽmíre reipykúi
mbo’ehao rapemi
ha upépe py’arorýpe
rehesape’a mitãmimi
jahechápa upe rire
ikatupyry ha hesãi
hekopotĩ ha ipyapy
ñane retã omongakuaa haġua
ne rembiapóngo hepy,
ndaipóri imbojojaha
viru jepe hese ne’irã ipu’akapa.

IV
Mbo’ehára rekokatu
mba’e porã apoha
ndévengo añakãity
ha che aguyje ame’ẽ
embohasáre nde po
okaraygua ha távayguápe
mitãva ha kakuaápe
mboriahu ha poguasúpe
ere’ỹre ndaikatúi.
Tupãme ajerure
tohesape nde rape
ha tanemyenyhẽ mborayhúgui
Mbo’ehára rekokatu
mba’e porã apoha
ndévengo añakãity
ha che aguyje ame’ẽ.

ooo000ooo


¡HETA VY’APAVẼ MBO’EHÁRA!



3 comentarios:

Jaime Ghersi dijo...

Me encantaría leer los textos y entender su significado. Si alguien sabe algun lugar on line dónde pueda empezar a aprender algo básico de guarani. Por favor me lo comunican. Gracias

Pombais Reunidos dijo...

Poesias muito lindas.
Os professores merecem isso e muito mais.
Obrigado aos professores.

Everilda dijo...

Ahayhu ñe'époty mboehára ára rehegua