Lengua Guarani

Lengua Guarani
Ára Pyahu

domingo, 1 de febrero de 2015

CERRAR EL CÍRCULO PARA EMPEZAR OTRO

CERRAR EL CÍRCULO PARA EMPEZAR OTRO - EMBOTY APU'A EMOÑEPYRÛ HAĜUA AMBUE”
Ohai: David Galeano Olivera
Todos debemos saber que en este gran universo todo lo que empieza debe tener un fín.
Opavave tekotevê jaikuaa ko arapy tuichaitépe opa mba'e oñepyrûva ijapyva'erâ.
 
Es una ley universal, complicada pero justa.
Péva peteî léi arapypegua, ijetu'úva áĝakatu hekokatúva.
Siempre cierra bien los círculos que empezaste.
Akóinteke emboty porâ umi apu'a remoñepyrûva'ekue.
Todo empieza y todo termina.
Opa mba'e ijypy ha opa mba'e ijapy.
Empieza la vida misma y luego -un día, el menos pensado- ella concluye.
Tekove oñepyrû ha upéi -peteî ára, avave oikuaa'ŷva- opa.
Empieza un año y el mismo concluye. Empieza un mes y el mismo concluye.
Oñepyrû peteî ary ha upéi opa. Oñepyrû peteî jasy ha upéi opa.
Empieza una semana y la misma concluye. Empieza un día y el mismo concluye.
Oñepyrû peteî arapokôindy ha upéi opa. Oñepyrû peteî ára ha upéi opa.
Lo ideal es que siempre cerremos bien, felices y en paz, cada círculo que hemos iniciado.
Iporâiteva'erâ ñamboty porâ, vy'apavê ha py'aguapýpe, ñavô apu'a ñamoñepyrûva'ekue.
No te aferres a nada porque nada te pertenece.
Ani reñemomba'ese mba'evére mba'evéngo ndaha'éi nemba'e.
Cuando algo debe ir o te quiere dejar, déjalo partir, no te opongas a eso.
Peteî mba'e ohosérô térâ nderejasérô, eheja toho, ani ejokose upe mba'e.
No guardes cosas inservibles ya que no te servirán. Libérate de ellas y que ellas se liberan de tí. Déjalas en paz para que ellas en paz te dejen a ti.
Ani eñongatu yty umívango ndereipurumo'âvéima. Eñemosâso chuguikuéra ha ha'ekuéra taisâso ndehegui. Eheja taipy'aguapy ikatuhaĝuáicha ha'ekuéra avei nembopy'aguapy.
Procura andar libre y feliz sin ninguna carga pesada. Eso es lo más grande del mundo.
Eñeha'âke eiko tekosâso ha vy'apavême mba'e pohýi'ŷ nde apére. Pévango mba'e tuichavéva ko yvórape.
No creas que el “tener” es la meta de todos. Es una gran mentira. Cualquiera que llega a su fin nada lleva de este mundo, ni siquiera el cuerpo pues éste queda a abonar la tierra que alguna vez te vió nacer.
Ani rerovia “guereko” ha'eha maymave rembirupytyrâ. Pévango japu tuichavéva. Oimeraê hi'arapaháva mba'eve ndoguerahái ko yvóragui, ñande rete jepeve opyta omboavevo ko yvy ohechava'ekue ñande ypyrôguare.
No te ates a nada y si por algún tiempo lo hicieste, suelta la amarra.
Ani rejejokua mba'evére ha sapy'arei oimérô rejejokuajepe, ejora upe sâ.
Haz todo lo posible para cumplir tus deseos procurando, siempre que puedas, hacerlos bella y feliz realidad. Recueda que si pones de tí el esfuerzo necesario -aunque al final no lo logres- quedará en tu interior una gran sensación de paz.
Akóinteke eñeha'â emoañete umi ne rembipota ha ikatuvérô -ijáramo ndéve- taiporâ ha tombovy'a nde rekove. Nemandu'áke, nde reñeha'ârô nde py'aite guive -jepémo ipahápe nderehupytýi upe rehupyteséva- reñandúta nde rekovépe peteî py'aguapy ndetuichapajepéva.
Y si sabes de alguien que su objetivo no pudo lograr, y tu ayuda -desinteresada- le puedes brindar, ayúdalo, pues por muchos motivos los caminos se suelen cruzar y en un hermoso acto de solidaridad, un alma puedas liberar.
Ha oiméramo reikuaa oîha peteî nde rapicha ndaikatuiva'ekue omoañete upe hembipota, ha ndepytyvô -naimba'ejeruremo'áiva- reme'êkuaa chupe, eipytyvô chupe, peichahápengo tape ojoasavavoínte ha jekupyty neporâva rupi, peteî ánga remosâsokuaa.
Nada ocurre por casualidad, todo tiene una razón.
Mba'eve ndojehureíri, opaite mba'e ojehu ojehuva'erâgui.
Asi también, en tu vida líberate de la maldad, del temor, del enojo, del desprecio, del odio, de la ambición desmedida y de la ignorancia. Esos no te servirán pues solamente generan desarmonías y enferman.
Upéicha avei, nde rekovépe eñemosâso ñaña, kyhyje, pochy, ñemyrô, ñeko'ôi, mba'epota vai ha tavýgui. Umíva nanepytyvômo'âi, amomarâta nde rekove ha nembohasýta hikuái.
Perdona a quienes algún mal te causaron. No te ates a ellos, pues ellos no valen nada.
Eñyrô umi nera'âvaiva'ekuépe. Ani rejejokua hesekuéra, umívango ndaha'éi mba'eve.
Cierra tus círculos de la mejor manera para nunca llorar por aquello que deseaste y que -por desidia- no lo pudiste lograr.
Emboty apu'â iporâveháicha ani haĝua nerasê umi mba'e reipotava'ekuére ha -neate'ŷgui- ndaikatuiva'ekue rehupyty.
Eso ya fue, se acabó y de nada servirán los lamentos. Es historia y nada más.
Umíva ohasáma, opáma ha rei relaláta hesekuéra. Tembiasakuéma ha upepevénte.
Sin embargo, recuerda, que la vida siempre ofrece revanchas para reparar el error. Una nueva oportunidad.
Jepémo upéicha, nemandu'áke, ñande rekovépe akóinte rejuhujeýta peteî pa'û remyatyrô haĝua jejavy. Peteî juruja pyahu.
La ley primera dice, ¡se feliz y ama!, y si en nombre de la solidaridad puedes extender la mano -siempre que puedas- ayuda y haz feliz a los demás. Esa es la razón de vivir.
Léi peteîha he'i, evy'áke ha eporahayhu, ha jekupyty rérape ndéve ikatuvérô embohasa nde po ha -ijáramo ndéve- eipytyvô ambuépe ha embovy'a opavavépe. Upévarângo jaikove.
Aprovecha positivamente cada día, cada hora, cada minuto. Vive y deja vivir.
Eipurukuaáke ñavô ára, ñavô aravo, ñavô aravo'i. Eikove ha eheja ambuépe toikove avei.
La cuestión es sencilla, no la compliques.
Upe mba'e ndahasýi, ani embojetu'u,
Cada círculo debe concluir con una linda sensación cargada de amor, de paz y felicidad.
Ñavô apu'a opakuévo reñeñanduporâva'erâ ha nerenyhêva'erâ mborayhu, py'aguapy ha vy'apavêgui.
Si así lo puedes hacer, tu alma se limpiará y resplandecerá en el universo, como las estrellas que iluminan la noche.
Upéicha ikatúrô rejapo, ne ánga hesakâta ha ojajáita ko arapýpe, mbyjakuéra ohesapeháicha pyhare.

No hay comentarios: